Obe družice štartovali z ruských kozmodrómov
Musím sa priznať, že som si túto stranu pôvodne predstavoval inak. Ale treba sa prispôsobiť okolnostiam a tie viedli k tomu, že dnes je táto strana takpovediac monotematická a je venovaná dvom nedávnym udalostiam, ktorých spoločným menovateľom je slovo kolízia: zrazili sa dva satelity a potom vysvitlo, že ešte pred touto kolíziou sa zrazili dve nukleárne ponorky. Otázka znie, prečo k týmto kolíziám došlo. Tá najjednoduchšia (a v podstate pravdivá) odpoveď na túto otázku je, že čo sa technicky či fyzicky môže stať, tak raz sa to s nenulovou pravdepodobnosťou aj stane.
Zrážka nad Sibírou
Venujme sa najprv kolízii dvoch satelitov, krúžiacich na obežnej dráhe okolo Zeme. Ako už iste z médií viete, 10. februára o 16.56 UTC (to je svetový koordinovaný čas, ktorý je za naším časom "pozadu" o jednu hodinu) sa vo výške 776 kilometrov zrazili nad sibírskym polostrovom Tajmyr dve družice. "Účastníkmi" tejto zrážky bola družica iridium 33 (majetok spoločnosti Iridium Satellite LLC) a družica Kozmos-2251, patriaca Ruským kozmickým silám. Spomenutá kolízia bola najväčšou kolíziou dvoch umelých vesmírnych telies v celej doterajšej histórii kozmonautiky.
Vyše 500 úlomkov
Kolízia ruskej a americkej družice bola poriadna "šupa", ktorej výsledkom bolo zničenie oboch družíc, ktoré sa rozpadli na vyše 500 úlomkov. Ide len o úlomky, ktoré je schopná zaregistrovať americká sieť na sledovanie vesmíru (U.S. Space Surveillance Network), takže celkový počet úlomkov, vrátane tých najmenších, je oveľa vyšší. Podľa simulačných výpočtov bola rýchlosť každej z oboch družíc približne 26 857 km/h. Družica sa zrazili pod uhlom 102,2 stupňa, čiže pod približne pravým uhlom. Z uvedených údajov vyplýva, že relatívna rýchlosť družíc pri zrážke bola okolo 41 802 km/h. Povedzme si teraz niečo o oboch družiciach.
Družica Iridium 33
Družica Iridium 33 je jednou z družíc komunikačného systému Iridium. Tento systém umožňuje napríklad telefonovanie pomocou špeciálnych telefónnych prístrojov z ktoréhokoľvek miesta na Zemi. Komerčné komunikačné služby Iridium sa začali poskytovať 1. novembra 1998. Prvý telefonát prostredníctvom satelitného systému Iridium uskutočnil vtedajší viceprezident USA Al Gore. Už 13. augusta 1999 však musela pôvodná spoločnosť Iridium ohlásiť bankrot, pretože príjmy z novej služby neboli dostatočné, k čomu prispel aj veľmi rýchly rozvoj služieb mobilných telefónnych operátorov.
Nová firma, nový štart
V jednu chvíľu sa dokonca zdalo, že družice Iridium budú musieť byť navedené na zostupnú dráhu, aby zhoreli v zemskej atmosfére, ale nakoniec ostali na obežnej dráhe a neprestali pracovať. Celý systém bol v roku 2001 znovu naštartovaný novozaloženou spoločnosťou Iridium Satellite LLC, ktorú vlastní skupina súkromných investorov. Hoci družice a celá technológia systému Iridium mali odhadovanú cenu 6 miliárd dolárov, investori kúpili firmu za približne 25 miliónov dolárov. V súčasnosti tvorí systém Iridium 66 aktívnych komunikačných družíc, niekoľko ďalších (pravdepodobne sedem) je záložných.
Názov podľa prvku
Názov Iridium vznikol z toho, že pôvodne malo systém tvoriť 77 družíc a prvok irídium má atómové číslo 77. Družice systému Iridium sa pohybujú na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme (vo výške okolo 780 km), ktorej sklon voči rovníku je 86,4 stupňa. Záložné družice sa pohybujú na dráhe vo výške okolo 667 km a v prípade potreby sú "posunuté" na dráhu aktívnych družíc. Každá družica je schopná prenášať približne tisíc súčasných telefonických hovorov. Hnmotnosť družice je okolo 700 kg. V auguste 2008 mal systém Iridium 280 000 užívateľov. Tržby za druhý štvrťrok 2008 boli 81,7 milióna dolárov.
Telefonovanie aj z Južného pólu
Družice Iridium sa využívajú najmä na komunikáciu s ľuďmi, ktorí pracujú alebo cestujú v odľahlých končinách Zeme, kde nie sú iné možnosti komunikácie so svetom. Tento systém využívajú napríklad aj polárnici na americkej Amundsenovej-Scottovej polárnej základni, ktorá leží presne na Južnom póle. Služby tohto systému využíva aj americké ministerstvo obrany. To platí firme Iridium ročne 36 miliónov za neobmedzený prístup pre 20 000 svojich užívateľov satelitnej komunikácie. Družica Iridium 33 bola vypustená 14. septembra 1997 a to pomocou nosiča Proton-K/DM-2. Nosič štartoval z vypúšťacej rampy 81/23 na kozmodróme Bajkonur.
Družica Kozmos-2251
Druhou družicou, ktorá bola zničená pri spomenutej vesmírnej kolízii, bola už nefunkčná ruská družica Kozmos-2251. Táto družica tvorila súčasť ruského vojenského komunikačného systému Strela. Tento systém bol vyvinutý v 60. rokoch minulého storočia. Letové skúšky sa začali v roku 1965. V roku 1974 ruská (vlastne vtedy ešte sovietska) armáda schválila používanie systému Strela 2M.
Prenos kódovaných informácií
Do roku 1994 bolo vypustených celkovo 59 družíc systému Strela-2M, umožňujúceho prenášanie kódovaných informácií pre armádne zložky a ruské výzvedné služby. Po roku 1994 boli družice systému Strela-1M a Strela-2M nahradené družicami Strela-3. Družica systému Strela-2M má valcovité telo priemeru približne dva metre, na ktorom sú upevnené solárne články a radiátory termoregulačného systému. Dĺžka družice je zhruba tri metre. Družice Strela majú hmotnosť okolo 900 kg a pohybujú sa na obežnej dráhe, ktorej výška nad zemským povrchom je od 775 do 800 km.
Sledujú 18 000 objektov
Družica Kozmos-2251, patriaca do systému Strela, bola vypustená 16. júna 1993 z ruského kozmodrómu Plesetsk. Po približne dvoch rokoch, teda v roku 1995, prestala družica fungovať. Možno ešte spomenúť, že americké vojenské strategické veliteľstvo (U.S.STRATCOM) sleduje približne 18 000 objektov na obežnej dráhe okolo Zeme. Ide o družice a úlomky, ktorých rozmer je aspoň 10 cm. Prioritou sledovacieho systému je identifikácia objektov, ktoré by mohli ohroziť vesmírnu loď s posádkou, teda Medzinárodnú vesmírnu stanicu alebo raketoplán.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
