Korzár logo Korzár
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Rozmary zimy pred 85. rokmi u nás aj inde

So začiatkom zimy ako keby Košičania ožili a až do jari pri peci nesedeli. Nedovolili im to kurzy, spolky, ani šport. Takmer každý sa chcel niečo

naučiť v technických kresliarskych, tanečných a všelijakých iných kurzoch. Zima roku 1923 bola v januári príjemná.

Ani na január roku 1924 sa Košičania nesťažovali. Vyhrievali sa na slnku, kým v jeden a ten istý deň na západnom SLovensku zaviali vlak 4-metrové záveje a na južnom zamrzol človek.

Mestská brusliareň

O korčuľovanie - užívali preň názov bruslenie a klzisku hovorili aj brusliareň - bol záujem ďaleko predtým v rámci športových spolkov. Veď Košice mali aj svojho krasokorčuliara, a to v roku 1876. Bol to Ľudovít Horváth, učiteľ na Učiteľskom ústave a gymnáziu, kde vzbudil záujem o korčuľovanie a atletiku. Bol všestranným športovcom a diplomovaným majstrom šermu. Viedol kurzy šermu aj korčuľovania. Od roku 1874 fungoval v Košiciach prvý Korčuliarsky spolok aj s podporou mesta. Práve vďaka nemu vznikla v zime na ploche tenisových kurtov ľadová plocha, spomínaná mestská brusliareň. Pozemok sa účelovo využíval na dva najpopulárnejšie športy, o ktoré bol veľký záujem detí aj dospelých.

S prvými silnejšími mrazmi sa otvárala aj mestská brusliareň v Sokolskom parku (dnešnom mestskom). Už od začiatku novembra si kupovali permanentky, aj zľavnené vstupenky, prihlasovali sa do kurzov, ktoré často prebiehali pre veľký záujem dvakrát denne.

Populárny bol šerm

Šerm bol vždy populárny šport v Košiciach. Najväčší záujem oň bol v 20. rokoch minulého storočia, keď bol spoločensky najuznávanejší a aj módny. Ešte v čase pôsobenia Ľudovíta Horvátha bol šerm veľmi obľúbený u mládeže a Ľ. Horváth ho učil v rámci telesnej výchovy na Právnickej akadémii. Vychoval svojich pokračovateľov -jedným z nich bol šermiarsky majster Ján Šalamon, tiež učiteľ telocviku a šermu ŠK Slávia. Kurzy mal dopoludnia aj poobede. Medzi žiakmi bolo v zime viac mužov vekovo aj postavením „vyššie". Mali viac času na taký druh športu, ktorý nepestovali v lete, ako napr. tenis.

Košická priemyselná škola na terajšej Komenského ulici poriadala kurzy o parných kotloch, parných strojoch aj elektrotechnický kurz. Za každý kurz sa platilo 20 Kč 20 halierov, vrátane zápisného. Po absolvovaní kurzu získali jeho frekventanti osvedčenie, ktoré ich oprávňovalo pre prácu v príslušnom odbore.

Tanečný ošiaľ

Vo Východoslovenskom múzeu sa začínali kurzy kreslenia a maľovania, aj umelecko-priemyselný kurz. Viedol ich známy výtvarný umelec Eugen Krón, ktorý vošiel do dejín výtvarného umenia ako zakladateľ školy, pomenovanej po ňom. Kurzy boli štyrikrát týždenne, umeleckopriemyselný dvakrát. Tým, ktorí študovali alebo pracovali, umožnil nedeľňajšie vyučovanie.

V novembri sa začínal tanečný ošiaľ. V tom čase šesť tanečných škôl bolo plne obsadených, lebo bol správny čas na prípravu na bály a večierky, ktorých bolo v Košiciach veľa. Taneční majstri priniesli z Paríža, Viedne aj Pešti najnovšie svetové tance, ktoré im tam predviedli. napokon, košických tancmajstov inštruoval tiež Košičan, profesor na Parížskej akadémii tanca a baletu Révész, ktorý bol aj autorom niekoľkých spoločenských tancov a tancovali sa v celom modernom svete.

Charitatívne spolky, na čele ktorých stáli manželky najvyšších mestských funkcionárov, začali organizovať zber šatstva pre žiakov škôl, ktorí ho potrebovali, vianočnú nádielku pre osamelé matky s „nemluvniatkami", ochotnícky divadelný spolok Kollár nacvičovať hru, s ktorou vystúpi medzi sviatkami.

Katastrofy ako načasované

Január 1924 sa začínal vo viacerých krajinách katastrofami, ktoré spôsobilo počasie. Ako keby ich načasovali. Košickí turisti z pobočky Klubu československých turistov sa chystali na túru na Izru v Slanských vrchoch ráno vlakom do obce Kalša a odtiaľ pešo. Počasie bolo pekné, slnečné, ako pred rokom, keď sa vybrali do údolia Opátky a na Csákyho chatu tiež ľahko oblečení. V Košiciach snehu nebolo a na celom východe bolo jarné počasie 9. aj 10. januára. Na železničnej trati Trnava - Cífer sa v týchto dvoch dňoch vytvorili štvormetrové snehové záveje a dokonca sa vykoľajili štyri vagóny. Tie potom zavial sneh a dopravu museli prerušiť. Na južnom Slovensku bola tuhá zima, snehové fujavice a ľudia, ktorí zo železničnej stanice v Komárne zvyčajne chodievali do okolitých dedín pečo cez polia, vyčkávali, kým sne a mráz prestanú. Hostinský Zigmund Erdélyi, ktorý bol vybavovať úradné veci v Komárne, sa veľmi ponáhľal domov. V obrovskom snehu v šírom poli nedokázal čeliť fujavici a podľahol smrtiacemu mrazu. V podobnej situácii sa rok predtým ocitol jeden úradník, ktorého vyslali kvôli súpisu obyvateľov a ich domácim zvieratám (pre štatistiku) do obcí pri Kraľovanoch. Nepočkal na povoz a cestu zamrzol. Snehová kalamita postihla Bratislavu, kde prestala fungovať mestská doprava a v závejoch vyše sto ľudí odhadzovalo sneh z chodníkov tak, že medzi závejmi vytvorili pre chodcov úzke chodníky.

Z dostupných materiálov, kde sú zmienky aj o počasí, usudzujeme, že práve rok 1924 sa vo väčšine európskych krajín, ale i na americkom kontinente začal katastroficky, práve extrémnym počasím. Je zaujímavé, že to bolo v jednom týždni. Napr. 9. januára v Miláne v Taliansku bol taký veľký mráz a napadlo toľko snehu, že podľa talianskych denníkov a u nás uverejnených agentúrnych správ "vlaky v celej krajine meškali, lebo na nich zamŕzali brzdy. Expres Carihrad - Londýn prišiel do Milána s desaťhodinovým meškaním. V Modene padal nepretržite dva dni sneh a teplota klesla na štyri až deväť stupňov pod nulu".

Dopravnú kalamitu spôsobili fujavice aj v Nemecku. "Vlaková doprava bola nepravidelná a niekde pre výšku snehu na koľajniciach zastavená. V Berlíne napadlo 30 cm snehu. Na jeho odpratávanie najímalo mesto veľký počet robotníkov a nezamestnaní boli povinní im pomáhať zadarmo 24 hodín týždenne."

Búrky na moriach

Podľa správ z Londýna zúrili 24 hodín po celej krajine a nielen na súši, ale aj na mori, kde sa ocitlo v nebezpečenstve viac ľudí. Výdatne začalo snežiť 10. januára. Sneh s dažďom, silné búrky a záplavy v ten istý deň postihli aj Francúzsko. Niekoľko dedín bolo zaplavených a potopili sa dve lode. "O pomoc volala anglická loď Durban. Americký parník Concius stroskotal počas búrky na mori v Trapezunte, kde zahynula aj celá 300-členná posádka."

Z Konstance v Rumunsku vyplával parník do Ameriky 10. januára. Na Čiernom mori zúrila búrka, ktorá bola taká ničivá, že sa nepodarilo zachrániť nikomu ani v člnoch. Medzi cestujúcimi bolo veľa takých, ktorí cestovali do Ameriky za prácou.

V tom čase mala vyplávať z Hamburgu do Ameriky loď s vysťahovalcami, medzi ktorými boli aj československí občania, tiež z východného Slovenska. Našťastie lodná spoločnosť odložila plavbu pre nepriaznivé počasie, až kým sa neustálilo a more neupokojilo

Obetí snehových búrok a mrazov v priebehu jedného týždňa bolo podľa vtedajších správ námorných úradov viac ako za päťdesiat rokov. Katastrofy neobišli ani islandské pobrežie, kde podľa americkej tlače "snehová búrka zasiahla taliansky parník. Voda, ktorá sa dostala vlnobitím na palubu sa okamžite zmenila na ľad".

Z Nórska oznámili tiež námornú tragédiu, odohrávajúcu sa na Severnom mori. "Traja muži vyplávali z Lawriku na more v motorovom člne. Motor zlyhal a čln sa stal ďalej len hračkou vĺn. Po deviatich dňoch bez vody a jedla, keď ich našla posádka nemeckej rybárskej lode, jeden muž bol už mŕtvy. Na siedmy deň, keď stratil vedomie od únavy, pri odčerpávaní vody z člna zamrzol."

Tí naši vysťahovalci, ktorí oslávili dodatočne Nový rok vo svojej novej vlasti - v severnej a východnej Amerike, zažili počas jedného týždňa od 8. januára také mrazy, o akých sa im doma na východnom Slovensku a pätnástim bývalým Košičanom ani neprisnilo. V štátoch Virginia a Minnesota klesla ortuť teplomera na mínus 38 stupňov Celzia. "Veľa ľudí zamrzlo" - písala americká tlač "a tisíce černochov sa sťahujú na juh".

Vyčíňanie počasia a rozmary žimy nie sú dnes ničím výnimočným. Výnimočným by bol azda trvalejší sneh v mestách a v Košiciach, kde prekvitali zimné športy a sánkovanie dospelýách bolo jedným z nich, dokonca pretekárskou disciplínou

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  3. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  4. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  5. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  6. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  2. Ďalší ekologický krok BILLA
  3. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  4. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  5. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  6. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 236
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 10 765
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 370
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 8 050
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 963
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 770
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 440
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 163

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  2. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  3. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  4. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  5. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  6. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  7. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  8. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 352
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 049
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 413
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 852
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 032
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 669
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 656
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 130
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Švajčiarsky útočník Adler da Silva posilní Zemplín Michalovce.


Sportnet 2 h

Viaceré strany vytvorili v meste koalíciu.


a 1 ďalší 4 h
Staromestské centrum pomoci sa zatvára.

Buraš: Primátor nemal záujem, volal som starostovi.


a 1 ďalší 5 h

Polícia okolnosti nehody vyšetruje.


SITA 5 h
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  2. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  3. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  4. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  5. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  6. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  7. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  8. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 352
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 049
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 413
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 852
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 032
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 669
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 656
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 130
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu