Viac ho zaujímalo umenie ako politika, preto prišiel o korunu

Uhorský a český kráľ, rímsky cisár Rudolf II. Habsburský (l 552-l 612) bol jedným z najvýznamnejších európskych panovníkov. Na svoj dvor povolal najlepších učencov a umelcov napr. Tycho de Brahe, Johannesa Keplera, maliara Hansa von Achena, ale aj najväčších šarlatánov. Zbieral umelecké diela a predmety, nadchýnal sa astronómiou, astrológiou, alchýmiou, ktoré aj podporoval. Bol panovníkom, ktorý sa viac zaujímal o umenie ako o politiku a sám sa pričinil o to, aby ho brat Matej pripravil o českú korunu.

Rudolf bol synom Maximiliána II., po ktorom nastúpil na trón a Márie Španielskej dcéry Karola V. Vychovávali ho na španielskom kráľovskom dvore jeho strýca Filipa II., kde získal veľmi dôkladnú prípravu na vladárske povinnosti.

Príprava na vládnutie

Rudolf sa naučil štyri cudzie jazyky vrátane latinčiny, osvojil si rytierske disciplíny ako boj s rôznymi zbraňami, rytierske turnajové hry, aj napriek nezáujmu, ktorý pretrval po celý jeho život. Je známe, že ako panovník sa ani jediný raz nezúčastnil na žiadnom boji a bojové pole bolo pre neho neznámou realitou. Mal sa stať vládcom v španielskych dŕžavách Habsburgovcov ako následník svojho strýca Ferdinanda, lenže po narodení jeho syna sa plán zmenil a Rudolf sa vrátil domov do Viedne. Ako najstaršiemu synovi mu mal po Maximiliánovi pripadnúť ríšsky trón a stredoeurópska habsburská monarchia.

O tom, či sa stane Rudolf panovníkom, rozhodovalo vo Viedni sedem kurfirstov, v Uhorsku a v Čechách zemské stavy. Viedeň váhala o jeho voľbe kvôli malému záujmu o štátnické a strategické záležitosti a jeho dobrému vzdelaniu nepripisovala až taký veľký význam. Viedni sa nepáčil ani jeho vlažný postoj ku katolíckej cirkvi, ktorú Habsburgovci vždy podporovali, ale o to väčší jeho záujem o experimenty novovznikajúcich prírodných vied už vôbec Viedeň neschvaľovala. Astrológia, okultizmus sa nezlučovali s predstavou katolíckeho vládcu. Ani Rudolfov otec Maximilián nebol horlivým katolíkom, zato matka áno, a bola aj stúpenkyňou protireformácie.

Z Viedne do Prahy

Za uhorského kráľa korunovali Rudolfa r.1 572 bez problémov, za českého kráľa až o tri roky, lebo české stavy predtým žiadali od Maximiliána náboženské slobody pre nekatolíkov, ktorých bola vtedy v krajine väčšina, tiež znalosť češtiny. Od budúceho kráľa tiež žiadali aby zmenil aj za sídlo ríše - Prahu namiesto Viedne

Z Viedne do Prahy

Po korunovácii za českého kráľa bol Rudolf vymenovaný za rímskeho cisára ešte po boku svojho otca Maximiliána, ktorý zomrel r.1 576 a 24-ročný Rudolf sa stal vládcom strednej Európy. Vďaka nemu sa stala Praha kultúrnym centrom európskeho významu a keď r.1 583 Rudolf do nej premiestnil cisársky dvor z Viedne, stala sa po druhýkrát hlavným mestom ríše. Rudolf sa chcel ako vládca podobať Karolovi IV., podľa jeho vzoru budovať Prahu a urobiť z nej skvost medzi európskymi mestami Aj keď sa usiloval o jej všestranný rozmach, nedosiahla úroveň z doby Karola IV., ale české stavy boli s osobnosťou Rudolfa II. spokojné a jeho záujem o umenie a kultúru schvaľovali.

Cisársky dvor

Podľa dvorského poriadku z r.1 576 fungoval život na Rudolfovom dvore., kde mu slúžilo vyše sedemsto ľudí. Najviac bolo služobníctva, ostatní boli úradníci, umelci, rôzni pracovníci, ktorí sa mali starať o pohodlie panovníka. Najlepšie platení aj privilegovaní boli úradníci a osobitné postavenie mala dvestočlenná osobná panovníkova stráž. Mnoho funkcií bolo formálnych a v nich nachádzali ľahké živobytie šľachtickí synovia. Zastávali čestné funkcie, súvisiace so slávnostným stolovaním . Nechýbali panoši, čašníci, oplachovači rúk stolujúcich, psovodi, strážnici šeliem, ktorých mal Rudolf celý zverinec a jeho obľúbencom bol lev. Podľa písomných dokumentov Rudolfov horoskop , zostavený Tychom de Brahe, obsahoval aj predpoveď, podľa ktorej ak uhynie tento lev, vo veľmi krátkom čase zomrie aj Rudolf. Kupodivu sa tak aj stalo. V januári 1612 uhynul v zverinci lev a 20. januára zomrel panovník. Mnohí z cisárovej blízkosti, najmä komorníci a sluhovia, sa stali najvplyvnejšími ľuďmi na dvore, ale aj najväčšími intrigánmi, vytvárajúcimi nedobytnú bariéru pre tých, ktorí sa chceli dostať k cisárovi. Niektorí sluhovia skončili vo väzení, kde ich čakala smrť.

Starý mládenec

Rudolfa opisujú ako múdreho a rozvážneho človeka , ale aj ako cholerika, často podliehajúceho návalom zlosti, s vekom sa objavujúcimi duševnými poruchami pravdepodobne zdedenými po prarodičoch. Trpel úzkosťou a bál sa o svoj život, uzatváral sa do samoty. Píšu aj o tom, že sa nikdy neoženil a bol starým mládencom, za čo asi mohla jeho matka, ktorá ho sústavne kontrolovala a po smrti jeho otca mala nad ním akýsi politický dohľad. Ženy, ktoré mu boli prisľúbené, nechal roky čakať a napokon zo sobáša zišlo. Neuskutočnil sa ani plánovaný sobáš s dcérou kráľa Filipa infantkou Izabelou. Mal niekoľko nemanželských detí, ale žiadne neuznal a jeho milenkou bola grófka Stradová.

Strata koruny

Od Rudolfa ako od uhorského kráľa sa očakávalo aj riešenie problémov v Uhorsku; ohrozovanom tureckým nebezpečenstvom, aj vypuknutím povstania pod vedením Štefana Bocskaya. Rudolf poveril vyjednávaním s Turkami i s Bocskayom o mieri svojho brata Mateja, ktorý sa osvedčil ako schopný diplomat a navyše ho podporovala aj rakúska i uhorská šľachta.Za Rudolfom stáli iba Čechy, ale nie nezištne. České stavy žiadali za svoju lojálnosť posilnenie politického vplyvu náboženskou slobodou. Rudolf vydal známy dokument Rudolfov Majestát a výsledkom bola dohoda, podľa ktorej Rudolf prenechal Rakúsko, Uhorsko, Moravu Matejovi. Jemu zostali Čechy, Sliezsko, Lužicko a Matej sa mal stať českým kráľom. Rudolf sa nemohol zmieriť s bratovým nástupníctvom a pokúsil sa o prevrat za pomoci bratranca Pasovského, ktorý sa s vojskom dostal do Prahy. Zastavilo ho Matejovo vojsko, ktoré vítali Pražania ako osloboditeľa od Pasovského. Matejovi vojaci Rudolfa uväznili na Hradčanoch a v apríli 1 611 bol definitívne zbavený českej koruny s tým, že mu zostal titul cisára, sídlo v Prahe a ročný príjem od brata. (Pre zaujímavosť: Rudolfa II. pripomína český film Cisárov pekár a pekárov cisár a jeho hlavný predstaviteľ Jan Werich.)