každodenný? Exportovali suroviny, polotovary aj hotové výrobky a okrem toho sa živili aj poľnohospodárstvom.
Mešťania obrábali polia, záhrady a vinice na Podhradovej, kupovali a prenajímali si pôdu aj v chotároch iných obcí. Mali časté spory o pôdu a podľa súdnych spisov je zrejmé, že museli mať veľké plochy zeme v chotári Harbovca, Lubiny, Hradišťa, ktorá patrila pánom z Barce, ale aj v Myslave i Ťahanovciach. Kupovali a prenajímali si predovšetkým slnečné miesta opátskych lesov, v ktorých pestovali hrozno. Košičan vinohradníkom, to teraz znie čudne. Naozaj ním bol. Vinice boli na Hradovej, v osade Čermeľ, na Červenom brehu, Rakovom potoku, za Hornádom, v Opátskom lese. Tak ako bol výnosný lov vtáctva v okolitých lesoch a Košičania vtákmi platili dane a dlhy, podobne to bolo aj s vínom. Vinobranie kedysi patrilo k termínu splatnosti dlhov. Víno predávali v sudoch, ale ho aj zálohovali v pivniciach a dokonca i na koreni. Podobne zálohovali aj polia, prázdne, ale aj obsiate. Záhrady tvorili ovocné stromy, ktoré vysádzali pozdĺž hradieb, pod nimi základné druhy zeleniny, ale boli aj záhrady s chmeľom, ktorý sa používal v jednotlivých meštianskych domácnostiach na varenie piva.
Čo siali
Predovšetkým obilie, najviac pšenicu, ktorú nebolo na trhu nikdy dostať za stabilnú cenu. Predražovali ju a podľa záznamov zo súdnych spisov bola už v tom čase stanovená pravdepodobne jej maximálna cena. Mlátili ju tzv. mlackovia cepmi. Čo šikovnejší, zarobil si za jeden deň do desať grošov. Obilie mleli košické mlyny, za čo vyberali mýto v naturáliách, ale ho aj kupovali a potom predávali. Práve mlyny mali monopol na jeho predaj, po ktorom bol veľký dopyt, v súvislosti s chovateľstvom. Jačmeň pestovali prevažne ako surovinu, na spracovanie sladu a krúp. V meste bolo viacej sladovní a sládkovia kupovali od mešťanov aj hotový slad. Na treťom mieste bol ovos, konope, strukoviny šošovica, hrach, fazuľa. Rozšírené bolo aj pestovanie pohánky a prosa.
Všetko malo svoje reguly
Bohatí mešťania, ktorí mali polia a záhrady, chovali v hospodárskych dvoroch aj dobytok, hydinu a domáce zvieratá. Na pasenie mali pastierov, a to osobitne pre voly, kravy, ovce, kozy a svine a na iné práce želiarov. Chovateľstvo malo svoje reguly. Pasenie sa nimi tiež riadilo každý druh zvierat pásli na určitom pastvisku. Husi, kačky vyháňali do močiarov, čľapkali sa aj v Čermeľskom potoku. Na Hradovej vyrývali žalude spod dubového lístia prasiatka, kozy obhrýzali kríky na Ťahanovských stráňach, kde sa pásli aj ovce. Dobytok, určený na porážku dokrmovali na lúkach v Mäsiarskej doline. V lesoch zbierali zberači žalude, bukvice a kôru stromov, ktorú používali farbiari ako prírodné farbivo najmä barchetu (cech barchetárov mal veľmi dobrý chýr). Popol, ktorý sa získaval v lese pri vypaľovaní na tzv. polianky, kupovali majitelia tkáčskych dielní na bielenie plátna.
Med a vosk boli významnými súčasťami poľnohospodárskej výroby a pre svoju ľahkosť a trvácnosť spolu s kožušinami boli doplnkom nákladu ťažkých tovarov do zahraničia. Vosk získavali z miestnych zdrojov i z dovozu a mal vysokú spotrebu na výrobu sviečok. Z medu piekli chýrne medovníky a pripravovali medovinu.
V obchodovaní mohli kupci platiť aj cudzími mincami a drahými kovmi, na základe čoho sa ustálil osobitný kurz mincí košický kurz. Zapisovali to aj do zmlúv, lebo okrem košického kurzu bol aj kurz budínsky. Uhorským snemom boli uznané osobitné košické miery aj váhy. Košický "gbol" či "gbel" bol uznávaný v celom Uhorsku.
Čo mali v hrncoch
Stravu pripravoval ináč stredoveký roľník a ináč mešťan. Potraviny, okrem mäsa, jedli tie isté. Na zimu sa zásobili kapustou a strukovinami. Najmenej jedávali lovnú zver. Najčastejšie mladé prasiatka, od dvoch mesiacov do troch rokov. Z hydiny často varili sliepku a to polievku ako liek, aj na posilnenie. Zužitkovali ju celú aj s kosťami na prípravu mäsovej kaše. Obľúbené boli aj ryby a pripravovali ich celé buď pečené, solené, sušené. Nakladali ich do sudov a vyvážali dokonca ako žiadaný tovar. Častým pokrmom boli v 15. 16. storočí slané aj sladké kaše, aj ako dezert a slávnostné jedlo. Mestský patriciát a šľachta stolovali honosnejšie. Na hostinách sa podávalo niekoľko desiatok chodov. Medzi nimi musela byť zverina. Delikatesou boli veveričky z košických lesov, aj medvedie tlapy, zubor, srny, zajace. Pochádzali aj z trofejí na obľúbených poľovačkách. Na stole bohatých nesmelo chýbať víno a obľúbená bola medovina ešte aj v skoršom novoveku. Chudobnejší pili pivo. Mäso nebolo neobvyklým jedlom a dostávali ho bežne nádenníci s chlebom a pintou piva na deň. Ako hlavné sladidlo slúžil med, tiež sirupy z javorovej a brezovej miazgy. Z miazgy stromov sa vyrábali rôzne nekvasené nápoje.
Ako žila meštianska domácnosť? V 14. storočí používali doma aj na poli pracovné sily z vlastnej domácnosti, čeľaď, ktorú najímali, učňov, tovarišov, služobníctvo pre dielne a obchod. V tom čase vytvárali vo svojich domoch aj priestory, ktoré prenajímali. Nájomníci neboli závislí na nájomcoch, iba vypomáhali v prípade potreby pri návale rôznych prác.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
