európskych lídrov na mimoriadnom neformálnom summite Európskej únie, ktorý sa konal včera v Bruseli.

BRUSEL. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico. Hoci sa len o tri týždne bude konať pravidelné jarné zasadnutie Európskej rady venované tradične ekonomickým otázkam, české predsedníctvo v EÚ sa vzhľadom na pretrvávajúce problémy, ktorým čelí európska ekonomika, rozhodlo zvolať krízový summit ako prípravu na následné marcové zasadnutie. Ešte pred začatím summitu sa uskutočnilo osobitné rokovanie krajín Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko), na ktorom sa bude debatovalo o otázke energetickej bezpečnosti a potom sa k nim pridali predstavitelia troch pobaltských krajín, Rumunska a Bulharska, rovnako ako aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Hľadali odpovede

Český premiér a úradujúci predseda Európskej rady Mirek Topolánek vyzval svojich európskych kolegov na koordinovaný postup pri zvládaní krízy, ktorá podľa jeho slov nemá obdobu. Za prioritu označil obnovenie úverových tokov, vrátane riešenia otázky toxických aktív a zlepšenia regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami. Ďalším bodom agendy sú spôsoby podpory priemyslu, predovšetkým automobilového a to tak, aby nedochádzalo k narušeniu jednotného trhu opatreniami protekcionistického charakteru.

Napätie medzi členskými krajinami

V uplynulých týždňoch došlo opakovane k napätiu medzi členskými krajinami v súvislosti s ich reakciami na aktuálnu situáciu. Kritickú reakciu zo strany českého predsedníctva a vyjadrenia odsudzujúce protekcionizmus vyvolala avizovaná francúzska pomoc automobilovému priemyslu, ktorú však Európska komisia napokon odsúhlasila. Brusel totiž dostal od Paríža záruky, že tento balík nebude obsahovať protekcionistické prvky.

Situácia je problematická aj bankovom sektore. Svetová banka (SB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európska investičná banka (EIB) v piatok oznámili, že poskytnú bankám v strednej a vo východnej Európe úvery za 24,5 miliardy eur (738,09 miliardy Sk) na podporu ekonomiky a firiem v čase šíriacej sa hospodárskej krízy. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány rovnako v piatok vyzval EÚ, aby pripravila záchranný balík v hodnote 180 miliárd eur (5,42 bilióna Sk) pre stredo- a východoeurópske ekonomiky, banky a firmy na zvládanie krízy.

(tasr)

PROGNÓZA EURÓPSKEJ KOMISIE

Druhý polrok by mal byť lepší

n V tomto roku sa v Európskej únii očakáva pokles rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,8 %. Hospodársky útlm spôsobený globálnou finančnou krízou bude mať významný vplyv na zamestnanosť a verejné financie. Konštatuje to predbežná prognóza Európskej komisie (EK). Predpokladá sa, že pokles hospodárskeho rastu z konca roka 2008 v krátkodobom horizonte pretrvá. Podľa autorov prognózy sa však očakáva, že od druhej polovice tohto roka začne celosvetový rast postupne, hoci mierne silnieť v dôsledku zlepšujúcej sa situácie na finančnom trhu a vzrastajúceho vplyvu uvoľňovania makroekonomickej politiky, a to nielen v Spojených štátoch. Celosvetový rast HDP by mohol dosiahnuť v roku 2010 približne 2,75 %.

n Situácia na trhu práce sa koncom minulého roka začala zhoršovať vo väčšine členských štátov únie. "Vzhľadom na spomalenú reakciu na zmeny v raste HDP sa očakáva, že rast zamestnanosti nadobudne tohto roku negatívny trend a že zamestnanosť v EÚ klesne o 3,5 milióna pracovných miest," uvádza prognóza EK s tým, že v dôsledku toho sa očakáva zvyšovanie miery nezamestnanosti v únii, a to na úroveň 8,75 % v roku 2009 a na 9,25 % v rámci eurozóny. Prognózu obklopuje výnimočná neistota, keďže svetové hospodárstvo čelí od druhej svetovej vojny najhoršej kríze.

(tasr)