nemôže objaviť. Je to skutočne tak : nejde o Keplera ako takého, ale o vesmírnu misiu, ktorá bola po ňom pomenovaná. Ak všetko pôjde dobre (čo nemusí, ako ukázal nedávny nezdarený štart misie OCO), misia Kepler by mala zo základne amerického vojenského letectva na floridskom myse Canaveral odštartovať 6. marca v dopoludňajších hodinách miestneho času. Vesmírna misia Kepler je desiatou misiou americkej vesmírnej agentúry
NASA v rámci programu Discovery (objav).
Unikátny cieľ misie
Táto misia má unikátny a na prvý pohľad veľmi jednoduchý cieľ. Týmto cieľom je nájdenie, či lepšie povedané objavenie, čo najväčšieho počtu planét, ktoré sú svojimi fyzikálnymi vlastnosťami podobné našej planéte a ktoré obiehajú okolo hviezd, podobných "nášmu" Slnku. Hľadanie sa pritom zúži na také planéty (vlastne by sme mali hovoriť o exoplanétach, pretože tak sa správna nazývajú planéty, obiehajúce okolo iných hviezd než je Slnko), ktoré obiehajú okolo svojej materskej hviezdy v tzv. teplej či obývateľnej zóne. Ide o takú zónu či oblasť v okolí hviezdy, v ktorej sa na planéte môže vyskytovať voda v tekutej forme.
Základom je "tekutá" voda
Práve vodu v tekutej forme považujeme podľa našich terajších poznatkov za kľúčovú pre prípadný vznik života. "Misia Kepler je kritickou súčasťou širšieho úsilia NASA nájsť a študovať planéty, na ktorých by sa mohli vyskytovať podmienky podobné podmienkam na Zemi.," povedal Jon Morse, riaditeľ astrofyzikálneho oddelenia na riaditeľstve NASA vo Washingtone, a dodal: "Prehľad o planétach, ktorý vykoná misia Kepler, bude veľmi dôležitý pre porozumenie početnosti výskytu planét veľkosti Zeme v naše galaxii a pre plánovanie budúcich misií, ktoré budú priamo detegovať a charakterizovať takéto svety okolo blízkych hviezd."
Preskúma 100 000 hviezd
Misia by mala trvať tri a pol roka a počas tohto obdobia by sonda Kepler preskúmať vyše 100 000 hviezd, podobných Slnku, a to v súhvezdiach Labuť a Lýra. Predpokladá sa, že sonda nájde stovky planét veľkosti našej Zeme a väčších, a to v rôznych vzdialenostiach od ich materských hviezd. Ak sú Zemi podobné planéty bežné v tzv. obývateľnej zóne, sonda Kepler ich môže nájsť desiatky, ak sa takéto planéty vyskytujú zriedkavo, sonda nemusí nájsť ani jednu.V konečnom dôsledku by spomenutá misia mala byť prvým krokom k odpovedi na otázku, ktorú si kládli už starovekí Gréci: existujú aj iné svety, podobné nášmu, alebo sme sami?
Deteguje slabé zníženie jasu
Teleskop na sonde Kepler bol špeciálne navrhnutý tak, aby detegoval periodické zníženie jasu hviezdy, keď popred ňu prechádza jej planéta (resp. niektorá z jej viacerých planét). Táto metóda sa nazýva metóda okultácie či zákrytu. Zníženie jasu v dôsledku prechádzajúcej planéty je však veľmi malé a preto musí byť sonda vystrojená mimoriadne citlivým zariadením na zistenie takéhoto úbytku jasu. Kepelrov vesmírny teleskop bude schopný registrovať také malé zmeny jasu, ktoré zodpovedajú 20 milióntinám základného jasu.
Najväčšia kamera vo vesmíre
Táto mimoriadne vysoká rozlišovacia schopnosť sa dosiahla použitím najväčšej kamery, aká bola kedy vyslaná do vesmíru. Snímaciu časť tejto kamery tvorí 95 megapixelov snímacích prvkov CCD (charge-coupled device, čiže prvok s nábojovou väzbou). Citlivosť tejto kamery na zmenu jasu možno dokumentovať na peknom príklade. Ak by sa teleskop Kepler "díval" v noci na malé mestečko na našej Zemi, bol by schopný zaregistrovať zníženie jasu, spôsobené tým, že niekto prešiel pred svetlom svietiacim na priedomí.
Preskúma jednu oblasť vesmíru
Sonda Kepler sa počas celej doby svojej životnosti bude "dívať" na jednu oblasť vo vesmíre, takže bude schopná sledovať periodický prechod planét popred hviezdy. Pretože Zemi podobné planéty v spomenutých obývateľných zónach by mali mať dobu obehu okolo svojej hviezdy približne jeden rok, sonda bude takéto hviezdy monitorovať tri roky, aby spoľahlivo zistila prítomnosť exoplanét (pozorovanie len jedného prechodu nemusí znamenať prítomnosť planéty). Zmena jasu, spôsobená prechodom planéty, trvá dve hodiny až 16 hodín, a musí sa, pochopiteľne, úplne pravidelne opakovať.
Prispejú aj ďalšie teleskopy
Väčšie planéty, ktoré objaví Keplerova sonda, budú potom podrobnejšie skúmať pozemné teleskopy i Hubbleov a Spitzerov vesmírny teleskop. Môžeme ešte spresniť, ako exoplanéty vlastne sonda Kepler bude hľadať. Pôjde o planéty, ktorých veľkosť bude od polovice veľkosti Zeme po približne dvojnásobok veľkosti Zeme. Ak má totiž planéta hmotnosť menej než zhruba polovica hmotnosti Zeme, nemá dostatok gravitácie na udržanie atmosféry, čo je prípad planéty Mars. Na druhej strane, ak je hmotnosť planéty viac než približne desaťnásobok hmotnosti Zeme, potom takáto planéta je schopná "pritiahnuť" aj najľahšie prvky (vodík a hélium) a narastie na tzv. plynový gigant (to sú napríklad Jupiter a Saturn).
Obývateľná planéta
Za obývateľnú planétu sa obvykle považuje taká planéta, na povrchu ktorej sa vyskytuje tekutá voda. Tým je vlastne určená aj obývateľná zóna v okolí hviezdy. Planéty, nachádzajúce sa vnútri obývateľnej zóny, sú už príliš horúce, takže voda na nich sa odparí (to je napríklad Merkúr). A naopak, planéty nachádzajúce sa za obývateľnou zónou, sú príliš chladné a všetka voda na ich povrchu zamrzne (to je Mars). Pre našu hviezdu, teda pre Slnko, sa obývateľná zóna nachádza približne medzi dráhami Venuše a Marsu. Sonda Kepler, ktorá bude mať pri štarte hmotnosť okolo 1 040 kg, sa bude pohybovať na obežnej dráhe okolo Slnka, a to takpovediac v "závese" našej Zeme, ktorá tak nikdy nebude sonde "zaclánať" pozorované hviezdy.
Pôsobil aj v Prahe
Primárne zrkadlo sondy má priemer 1,4 metra, takže pôjde o najväčšie zrkadlo na vesmírnom teleskope, pohybujúcom sa už za obežnou dráhou okolo Zeme. Možno ešte stručne spomenúť, že Johannes Kepler sa narodil v roku 1571 a zomrel v roku 1630. Kepler, ktorý pôsobil aj ako dvorný matematik v Prahe, ako prvý správne vysvetlil pohyb planét a stal sa tak zakladateľom nebeskej mechaniky. Všestranný Kepler sa však venoval aj optike (vysvetlil proces videnia prostredníctvom lomu svetelných lúčov vnútri oka) a je autorom slova satellite (družica). Držme palce, aby sa zajtrajší štart sondy Kepler podaril možno sa konečne dozvieme či sme alebo nie sme vo vesmíre sami.....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
