svoj najväčší hudobný výlet, počas ktorého sa zastavili v Maroku, vo Francúzsku, Británii a New Yorku.

Nahrávanie trvalo dlhé dva roky a vymenili sa pri ňom až piati producenti!

Bližšie ku koreňom

Na začiatku bol cieľ jasný. Kapela mala za sebou dva úspešné albumy All That You Can't Leave Behind a How To Dismantle An Atomic Bomb, na ktorých revidovala svoj klasický gitarový zvuk. Rozhodli sa v tejto ceste pokračovať. Najali si slávneho producenta Ricka Rubina, ktorý navrhol, aby sa vrátili ešte bližšie ku koreňom. Ponúkol im, aby doniesli hotové pesničky priamo do štúdia. U2 to privítali, pretože drvivá časť ich skladieb vznikala priamo v štúdiu, často metódou pokus - omyl. Po dvoch, troch mesiacoch tento model kapela zavrhla. Nahrávanie, z ktorého vzišli single Window In The Skies a The Saints Are Coming, sa im zdalo príliš jednoduché a obyčajné. Zachcelo sa im opäť experimentovať.

Vymenili producenta, vtáci im okakali bicie

Rubina nakoniec vystriedali zvukoví mágovia Brian Eno, Daniel Lanois a Steve Lillywhite, známe tváre, ktoré sa podieľali v minulosti na ich najlepších veciach. Kapela nabrala smer Maroko, presnejšie mesto Fez, kde v starej budove bez strechy položila základy No Line On The Horizon. Podľa U2 im táto sessions vrátila potrebnú iskru a za krátky čas dokončili prvé tri piesne - Moment Of Surrender, Unknown Caller a Fez: Being Born. Všetko konečne prebiehalo podľa plánu, aj keď s humorom dnes dodávajú, že Larrymu Mullenovi jr. vtáci z výšky okakali jeho bicie.

Nastala panika

Po Maroku hovoril Bono o albume, ovplyvnenom tranceovou kultúrou, ale tento smer kapela neskôr zmenila. U2 verili, že sa im podarí dokončiť album koncom minulého leta. Po dvoch rokoch nahrávania zistili, že nemajú stále dostatočný počet dobrých piesní. Nastala malá panika a novembrový termín vydania odložili na neurčito. Našťastie mali dostatok času. Nehrozil im deadline, ako to bolo v prípade albumu Pop, keď dodali firme, ako dnes priznávajú, polotovar.Bono a The Edge stihli napísať ďalšie nové pesničky, ktoré dali kolekcii jemnejší popový nádych. S I'll Go Crazy If I Don't Go Crazy Tonight im pomohol ďalší producent Will. i. am. Pri Stand Up Comedy sa The Edge nechal inšpirovať filmovým stretnutím s legendárnym bluesrockovým gitaristom JimmymPageom z Led Zeppelin.

Medzi nebom a morom

Album nakoniec skompletizovali až koncom minulého roka. Podobne ako všetky ich prechádzajúce nahrávky - v poslednej chvíli - ešte v deň odovzdania robili posledné zmeny. No Line On The Horizon, ktorý sa celkom úspešne darilo tajiť pred internetovými pirátmi (na torrentoch sa objavil iba týždeň pred vydaním), vyšiel včera po celom svete. Na obal použili fotografiu japonského umelca Hiroshi Sugimota, na ktorej sa nebo stretáva s morom, akoby chceli poukázať na to, že sa tieto dva svety v skutočnosti prelínajú.

Niekde tu sa nachádza zmysel tejto írskej skupiny, ktorej sa darí napĺňať svoj sen už viac ako tridsať rokov. Ak naše srdcia zahoria, kráľovstvo nebeské si môžeme urobiť aj tu na zemi.