Opál zdobil kráľovné, chránil zdravie a pričaril neviditeľnosť
Opál dobýval už prehistorický človek. Na Dubníku ho ťažili banským spôsobom Rimania a spomínal ho aj Plínius, starorímsky prírodovedec. Osobný lekár cisára Rudolfa II. Boetius venuje opálom dosť miesta vo svojej knihe o vedcoch svojej doby, ktorú vydal r. 1609, čo bolo desať rokov potom, ako cisár vydal povolenie pre Alberta Magnusa hľadať opály v celom Uhorsku, teda aj na Dubníku. Až do objavenia opálových baní v Mexiku a v Austrálii bol Dubník jediným náleziskom opálov na svete.
Slovenský dubnícky drahý opál bol vyhľadávaný najmä v 18. storočí a opálové bane zaznamenali najväčší rozkvet v druhej polovici 19. storočia, kedy ich mal v prenájme viedenský klenotník, banský podnikateľ a geológ S. J. N. Goldschmiedt.
Opradený poverami
Máloktorý drahokam je opradený takým množstvom povier, ako opál. Podľa jedných bol kameňom šťastia a prinášal ochranu tým, ktorí sa narodili v októbri. Liečil melanchóliu, bystril zrak, podporoval činnosť srdca, udržiaval krásu a mladosť. Podľa iných bol kameňom nešťastia a privolával smrť. Podľa kliatby rabína Boboniho, ktorá tkvie na opále od 17. storočia, prináša nešťastie tým, čo sa majú radi a vyvoláva nepriateľstvo medzi darcom opálu a tým, kto ho nosí. Opály boli obľúbeným drahokamom cisárovnej Jozefíny Napoleonovej manželky a jeho príbuzenstva a podľa povier im priniesli šťastie aj nešťastie.
Harlekýn z Oľšavky
Na Dubníku neďaleko Košíc aj Prešova uprostred lesov Slanských vrchov bol kedysi možno povedať slovenský Klondike. Namiesto zlata tam ťažili drahý opál Oficiálne i tajne. Za poplatok päť až sedem zlatých mohol každý; kto prišiel na Dubník, hľadať šťastie, získať kuracie , či skôr kopáčske právo v jame, nazvanej "pinga". Ak nič nenašiel, odišiel, ak našiel, tiež odišiel a nález hneď speňažil. V osade Dubník potok Oľšavka pamätá určite ešte starých Rimanov, ktorí sem chodili hľadať opály. Opál sa nevyskytuje v žile, ako zlato, ale hniezdovito. Preto bolo banské dobývanie rizikovým podnikaním. Pred 15. - 20. rokmi, keď ešte na Dubníku stála budova niekdajšej brusiarne opálov , prichádzali tam zvedavci, aby videli miesto ich zašlej slávy. Niektorí zo zvedavosti, niektorí z túžby nájsť aspoň mliečny opál, načreli do Oľšavky oboma dlaňami a vytiahli ich plné kamienkov. Keď z nich stiekla voda, bolo na nich vidno niekoľkomilimetrovú bielu vrstvičku. Bol to mliečny opál, žiadna vzácnosť, ale zvláštnosť, aká sa okrem tejto lokality a ešte niekoľkých skál na ich povrchu pod Slanskými vrchmi inde nevyskytuje. Dokonca aj na poľných cestách za Slancom a Slanským Novým Mestom, kde sa po daždi lesknú drobné kamienky. Keď sa Oľšavkou brodil v roku l775 obchodník so strelnými zbraňami, aby našiel v potoku kremeň, vytiahol z vody kameň, hrajúci žiarivými farbami. Bol to drahý opál a dostal meno Harlekýn. Je to najväčší opál na svete a nachádza sa v Umelecko-historickom múzeu vo Viedni. Najslávnejší opál z Dubníka má niečo spoločné so starobylou Trójou, aspoň s jej menom. Volá sa Oheň Trójsky. Práve tento opál kúpil cisár Napoleon svojej prvej manželke Jozefíne.
Kráľovnej priniesol úspech
O opáloch sa popísalo veľa od starovekého Ríma až po dnešok, zachovali sa doklady o ťažbe, brúsení, obchodovaní, napríklad aj povolenie Štefanovi Kecerovi z Peklian na obhospodarovanie bane na rôzne kovy vrátane opálu na svojom majetku. O opáloch kolovali legendy, napríklad aj taká, ktorá opisovala, ako sa môže stať človek neviditeľným. potom, ako si vloží do úst opál. Benátski kupci, ktorí prichádzali k nám , nosili opál proti epidémiám, ako bolo zvykom aj u ostatných Benátčanoch.
Manželka Jána Zápoľského kráľovná Izabela dostala opálový náhrdelník pre šťastie ako svadobný dar. Nachádza sa v múzeu v Budapešti. Anglická kráľovná Viktória pripisovala úspechy svojho panovania práve opálu, kým jej predchodca Eduard VII. ho zakázal nosiť pri dvorských ceremóniách a zo svojich klenotov dal odstrániť všetky opály. a nahradiť ich rubínmi Jeden z najkrajších dubníckych opálov darovalo mesto Budapešť princeznej Štefánii Belgickej pri príležitosti jej korunovácie. Bola natoľko poverčivá, že prináša nešťastie, až sa ho po samovražde svojho manžela zbavila. Aj tento šperk je v spomínanom múzeu vo Viedni spolu so skvostom medzi drahými dubníckymi opálmi, ktorý nikdy jeho majiteľka nemala na sebe. Trojicu dotvára tzv. Viedenský mliečny opál z roku l 600, ktorý sa tam dostal tiež z poverčivosti majiteľov. Starovek a stredovek nemal toľko historiek o tom, že opál prináša nešťastie, ako l9. a 20. storočie, kedy vznikli ako komerčná propaganda, keď sa stal drahý opál výnosným obchodným artiklom.
Obraz kraba
Spomenuli sme Rimanov, ktorí ťažili dubnícky opál. Z rímskeho obdobia pochádza vzácny nález prsteňa s gemmou - opálom , ktorý objavila počas archeologického výskumu v lokalite obce Zemplín archeologička Dr. Mária Lamiová. Drahokam mohol byť z Dubníka, hoci práca svedčila o talianskom pôvode. Viaceré prekrásne šperky z opálov sa nachádzajú v cisárskej klenotnici Habsburgovcov vo Viedni v ich bývalom sídle, teraz Umelecko-historickom múzeu, kde ich obdivujú návštevníci z celého sveta. Pri každom šperku z opálov je uvedené aj miesto pôvodu drahokamu. Na každom štítku sme si prečítali, že opál je zo Slovenska, niet však jedinej zmienky o Dubníku.
Z Dubníka do Amsterdamu a Viedne
Z lokality opálových baní na Dubníku , kde boli domy pre robotníkov, brusiareň, kaštieľ pre nájomcu, škola, S. Goldschmiedt odosielal raz mesačne surové vyťažené opály spoľahlivými cestami do Carihradu a odtiaľ do brusiarní v Amsterdame. Odtiaľ sa už opracované vrátili do viedenského Goldschmiedtovho sídla. Tam sa dostali do rúk klenotníkov a potom sa predávali ako šperky, väčšinou na objednávku. Opál osadzoval do čeleniek náramkov, náušníc, prsteňov, manžetových gombíkov Drahý opál mal francúzsky kráľ na korunovačnom plášti a v kráľovských korunách sa opál kombinoval s rubínmi a diamantmi, samostatne sa používal na náhrdelníky a veľké prívesky. , Drahokamy vždy lákali zlodejov i priekupníkov a výnimkou nebol ani Dubník. Goldschmiedt sa obával krádeží opálu baníkmi, ktorí ho tajne predávali priekupníkom z Košíc Preto vymyslel a vybudoval systém, ktorý by krádeže vylúčil. V bani mal svojich ľudí, ktorí baníkov strážili a ak niektorý z nich našiel hniezdo opálu, hneď bol pri ňom dozorca, ktorý opály odobral a vytriedil Väčšie kusy ihneď odniesol Goldschmiedtovi a menšie sa odovzdávali raz mesačne. Aby úplne vylúčil krádeže priamo v bani, baníci sa museli dať nakrátko ostrihať a to bolo v tom období na vidieku neslýchané, aby chlap nemal dlhé vlasy Ostrihanie bolo aj v bodoch pracovnej zmluvy a bol to jej najťažší bod, ktorý museli potvrdiť aj prísahou pred hlavným slúžnym z Lemešian. Boli to iba existenčné dôvody, ktoré donútili baníkov vzdať sa starej tradície - dlhých vlasov. Pre Goldschmiedta to boli tiež existenčné dôvody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
