tela 28. decembra 1895 na prednáške v Spoločnosti pre fyziku a medicínu vo Würzburgu v Nemecku. Bolo to v deň, kedy bratia Lumierovci premietali v Paríži svoj prvý film.
Prednáška fyzika W. C. Röntgena mala názov "O novom druhu lúčov. Boli to lúče X, ktorým dnes hovoríme röntgenové na počesť ich objaviteľa a bez nich si nevieme predstaviť modernú medicínu. Röntgen získal v roku 1901 Nobelovu cenu za fyziku, ktorú udelili po prvýkrát v jej histórii. Odmietol šľachtický titul a zriekol sa autorských práv k svojmu objavu, aby lúče X patrili celému ľudstvu.
Nemravné lúče aj snímky
Potom, ako sa správy o objave lúčov X rozleteli do celého sveta, začalo sa o ňom písať vo všetkých novinách podrobnejšie a s odmietajúcim stanoviskom. Röntgenove snímky vyvolávali údiv, ale aj obavy a pohoršenie, hovorili o nich všade, dokonca aj v parlamentoch. Jeden britský poslanec navrhol zákon, ktorý by zakazoval použitie týchto lúčov v divadelných ďalekohľadoch. Po zistení, že vysoké dávky tohto žiarenia môžu spôsobiť rakovinové ochorenie, začali sa organizovať vo viacerých mestách protestné zhromaždenia. Najväčší odpor voči novému objavu bol v Anglicku. Jedna londýnska firma začala ponúkať spodnú bielizeň s olovenými doštičkami, ktoré by mali chrániť pred žiarením a ľudia ju kupovali bez toho, aby vedeli, odkiaľ ich budú lúče X ohrozovať.
Niektoré noviny uverejňovali kresby kostlivcov a kostier ako jeden z najnovších módnych štýlov á la Röntgen. Vláda dostávala petície za zákaz tohto vynálezu. Dnes sa môžeme iba zasmiať nad textom v Pall Mall Gazette (uverejnenom v španielskom časopise Muy Interesante), z ktorého vyberáme: "Röntgenových lúčov už máme dosť. Hovorí sa a dúfajme, že to nie je pravda, že pán Edison objavil látku - wolframan vápenatý, ako znie jej odpudzujúci názov - ktorá je schopná tieto lúče odrážať. Význam tohto objavu údajne spočíva v tom, že môžete vidieť kosti cudzích ľudí iba okom a dokonca preniknúť aj cez pevné drevo púhym pohľadom. Netreba sa šíriť o tom, že je to nemravné, preto apelujeme na vládu, aby vtedy, ak sa niečo také začne bežne používať, prijala ten najprísnejší zákon, ktorý to zakáže. Civilizované krajiny by sa mali spojiť a spáliť všetky Röntgenove práce o jeho lúčoch, popraviť ich objaviteľa a všetok wolframan sveta hodiť do oceánu. Nech si prezerajú ryby svoje kosti, ale nie ľudia. Nepotrebujú vidieť svoje priehľadné telo."
Lúče X boli celosvetovou senzáciou aj vo vedeckom svete a rok po Röntgenovom objave (1896) sa objavilo vyše tisíc rôznych publikácií, v ktorých boli pozitívne i negatívne názory.
Vynikajúci experimentátor
Röntgen pochádzal z hanzovného mesta Lennep pri Kolíne n/Rýnom, na Polytechnike v Curychu študoval mechanika a ako asistent známeho profesora Kundta sa začal zaujímať o fyzikálne javy, najmä o teplo. Tam získal povesť vynikajúceho experimentátora, ktorá mu otvorila dvere univerzity v Štrasburgu ako docentovi a neskoršie profesorovi v Giessene. Tam objavil prítomnosť magnetického poľa v pohybujúcom sa dielektriku. Potom sa stal riaditeľom Fyzikálneho ústavu vo Würzburgu. Tam uskutočnil niekoľko experimentov, ktoré ho priviedli k objavu lúčov X.
Jeho experimenty neboli jediné, v období okolo roku 1900 sa rôznymi typmi lúčov, najmä katódových zaoberali v Európe mnohí fyzici. Niektorým sa dokonca podarilo vytvoriť lúče X, bez toho, aby si to uvedomovali. Katódové lúče ako prvý spozoroval ešte 40 rokov pred Röntgenom (1858) fyzik Július Plüker z univerzity v Bonne pri skúmaní účinkov vysokého napätia pri prechádzaní vákuovou trubicou, ktoré sa v nej prejavovalo ako nazelenalé svetielkovanie. Že toto svetielkovanie spôsobuje prúd elektrónov, vychádzajúcich z katódy, preukázal r. 1859 Plükerov žiak fyzik Hittorf. Po ňom zelenkasté svetielkovanie fascinovalo ďalších vedcov a pokusy jedného z nich Philipa Lenarda chcel zopakovať Röntgen.
Bol farboslepý
Pre zaujímavosť - Röntgen bol farboslepý a preto nebol schopný rozoznávať farebné odtiene. Napriek tomu sa rozhodol. Vákuovú trubicu obalil čiernym papierom, zapol prúd a tienidlo pokryté vrstvou kryštálov vzdialené od trubice asi 2 metre začalo svetielkovať. Bol presvedčený, že to nespôsobujú katódové lúče, pretože by neprechádzali papierom, ale e vychádzajú z trubice, čiže to bol nový druh žiarenia. Zistil, že žiarenie vychádzalo z výbojky oproti katóde a v tom okamihu tušil, že objavil neviditeľný lúče so schopnosťou prenikať predmetmi. Nazval ho po ďalších experimentoch lúčom X, lebo netušil, ako vzniká, aj keď sa domnieval, že by to mohol byť určitý druh žiarenia podobajúci sa svetlu, ibaže s oveľa kratšou vlnovou dĺžkou.
Röntgen spolu s Lenardom boli vyznamenaní v roku 1896 Humboldtovou medailou a bavorský kráľ mu prepožičal šľachtický titul a bol poctený Nobelovou cenou. Za svoje vynálezy odmietol peniaze, žiaden z nich nepredal, ani nedal patentovať, zriekol sa autorských práv, všetko, čo objavil, venoval celému ľudstvu. Vďaka jeho skromnosti a veľkorysosti sa lúče X začali uplatňovať veľmi rýchlo po ich objave v medicíne. Je smutné, že Röntgen zomrel na rakovinu hrubého čreva v roku 1923 ako chudobný Mníchovčan.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
