ekonomiky, resp. recesie, od vlastnej politickej budúcnosti a preferencií. Šrotovacia prémia, ktorú včera odklepla v definitívnej verzii slovenská vláda, je výstižná ukážka opatrenia, ktoré má nulový či dokonca škodlivý efekt, ale ďalekonosné posolstvo - pozrite sa, ako s hydrou bojujeme...
Vysvetliť, že prečo je tisíc eur od štátu (alternatívne 1500) pre každého, kto si pred kúpou nového nechá zošrotovať auto staršie ako 10 rokov, kolosálna hlúposť, je možné azda aj radovým členom Smeru. Kapacita celého motorizovaného Slovenska, vrátane Patrika Tkáča z J&T, ktorý nemôže naraz jazdiť na desiatich Lamborghini Gallardo, je periférnou odmocninou celkového exportu z Trnavy, Bratislavy i Žiliny. Štátna dotácia, ani vylepšená 500-eurovou prirážkou od predajcu, teda nemôže ani o chlp pomôcť domácej zamestnanosti, a teda sa neprejaví ani žiadnou úľavou z krízy. Pre Volkswagen, Peugeot i Kia sú kľúčové exportné destinácie, na ktorých však už rôzne šrotovacie prémie inej proveniencie fungujú. Reči Jahnátka, že "my musíme všetci solidárne pristúpiť k tomu, aby sa vôbec začali predávať autá v rámci európskeho priestoru", sú totálne od veci, keďže obrat aj cudzích značiek na Slovensku je v európskych proporciách doslova zanedbateľný. Slovenské šrotovné je skrátka modelový prípad nástroja, keď vynaložené náklady nepomerne prekračujú i najoptimistickejšie efekty.
Šrotovací bonus, ktorý bude stáť rozpočet miliardu korún, je krízová pyrotechnika nielen propagačná, ale zároveň diskriminačná. A to vo vzťahu k mnohým iným odvetviam, čo netrpia o nič menej, naopak prepadávajú sa do ešte hlbšej recesie ako automobilky, ktoré doteraz zažívali rekordné rasty. Štát namiesto toho, aby plošnými opatreniami zachovával rovné podmienky pre všetkých, paradoxne stimuluje spotrebu, ktorej umelo dotovaný rast (investičné stimuly!) prispel značným dielom k trhovej bubline, čo vznikala cez úvery a žitie na dlh. Bolo by naivné sa domnievať, že Fico si sedel na ušiach, keď švédsky premier Reinfeldt na summite v Bruseli povedal asi najmúdrejšiu vetu, čo tam odznela, totiž že v Európe je výrobných kapacít na 18 miliónov áut, ale reálny dopyt len po 12 miliónoch. Takže previs ponuky nad dopytom je jedna tretina. Aj tie štáty, v ktorých šrotovné teraz efekt prináša, napr. Nemecko, teda vlastne len predlžujú agóniu, lebo až sa dotácie rozdajú, objednávka sa vráti na svoju prirodzenú hladinu. Pričom zásadná zmena je ešte tá, že taká konjunktúra spotrebných úverov, aká sa na vzniku tejto hospodárskej krízy podpísala, sa už nikdy nebude opakovať.
Šrotovacia prémia je takto učebnicový príklad zlej alokácie zdrojov, keďže zároveň odčerpáva peniaze z perspektívnejších oblastí ekonomiky, ktoré sa takto môžu pomalšie rozvíjať. To platí pre Nemecko a spol. Pre Slovensko navyše fakt, že kým kríza neudrie ozaj plnou silou (akou napr. u Maďarov či Lotyšov), dovtedy si na nej vláda bude robiť "píár".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
