ekonomického spravodajstva ich vášeň vrchovate ukojí.
Frekvencia, v akej rotujú denne zlé a ešte horšie informácie zo sveta HDP, kurzov a biznisu, navodzuje až úzkostné pocity, že tu môže niečo veľmi prasknúť. Indexy, percentá, miliardy sú abstraktné, dopady však hrozia mať podoby celkom konkrétne. To, že nezamestnanosť na SR "rastie rekordným tempom", čo je včerajšia zvesť, a "najväčší prírastok ľudí bez práce bude v polovici roka", sa (štylisticky) tvári ako definitívny fakt (zjavená pravda). Ale oproti minulosti, keď boli veštby tohto typu ako-tak spoľahlivé, je zrada v tom, že totožná veta sa môže pokojne zopakovať o tri mesiace s tým, že "najväčší prírastok" sa presunie na jeseň (zimu, atď.).
Efektom, čo prepady ekonomík prehlbuje, sú pritom práve negatívne správy, ktoré vplývajú na správanie spotrebiteľov, ako aj účastníkov trhu, či z finančného, či z výrobného sektora. Títo reagujú, na dosť veľké prekvapenie, iracionálne a stádovito, hoci majú (mali by mať!) lepšie ako prvoplánové informácie. Václav Klaus, ktorý sa štylizuje do polohy akéhosi disidenta vnútri politickej triedy, včera obvinil svetových lídrov rovno zo "šírenia paniky". Avšak, avšak... Keby svet biznisu až otrocky nečítal z pier politikov všetko, čo povedia, tak napr. po bruselskom summite by európske akcie až tak nemuseli padať.
Keďže o koreňoch tejto krízy sa bežne tvrdí, že vlády a globálne inštitúcie nemali vplyv ani kontrolu nad obrovskými transfermi kapitálu (a preto treba novú reguláciu!), vysoká miera závislosti i tých najväčších trhových hráčov na rozhodnutiach politikov dosť prekvapuje. Napríklad: Tak ako stredoeurópske meny do leta 2008 spoločne zhodnocovali (ešte vedno so slovenskou korunou), tak sa neskôr v kríze spoločne aj znehodnocovali. Až do posledného víkendu, keď Merkelová a spol. vyhlásili, že krajiny regiónu treba vnímať diferencovane, čo stačilo, aby sa nešťastný forint "oddelil" z klobúka s českou korunou a zlotým, a k novým rekordom (311/euro!!) sa rútil ďalej už sám... Experti, ktorí majú hneď na všetko vysvetlenie, teraz hovoria, že špekulanti testujú "prah bolesti" forintu, teda hranicu, na ktorej maďarská vláda (centrálna banka) už nevydržia a buď zvýšia úrokovú mieru (teraz je 9,5 absurdne najvyššia v celej EÚ), alebo vrhnú na trh časť dolárovo-eurovej pôžičky, čo dostali od MMF.
Aby sme v šírení paniky nezaostali ani my, európske číslo dňa je 1,5. O toľko percent klesol HDP eurozóny za 4. kvartál. A presne na 1,5% znížila včera ECB úrokovú mieru, takže do "americkej" nuly nám zostáva ešte 150 "bázických bodov". No. Znamená to ďalšiu zlú správu, totiž že z úst politikov čítajú aj bankári vo Frankfurte. Zníženie sadzby neavizuje nič iného, len ich neschopnosť odolávať požiadavke na "lacné" peniaze, čo je veľká hrozba všetkým dobrým ľuďom, čo platia eurom. Dlhodobý (nie jediný) rozdiel oproti Maďarom je v tom, že náš "prah bolesti" nebude testovaný kurzom, ale infláciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
