pred Medzinárodným dňom žien. A to je len a len dobre, lebo keď títo profesionálni ochotníci navštevujú naše krásne ženy narodené prevažne v časoch, keď ešte farebný televízor bola nevídaná atrakcia, nemôžu aspoň vymýšľať nič iné, čím by nám skomplkovali život. Ani to však premiérovi a jeho družine nebráni v tom, aby prišiel na to, že "v čase krízy by muži mohli ženám pomôcť aj väčším pochopením a ústretovosťou". Zrejme nielen nás by zaujímalo, čo potom musia slovenskí muži robiť v čase, keď naša ekonomika šliape ako hodinky...
Šéf svojho Smeru dokonca objavil aj to, že porovnávať podmienky, v akých žijú a pracujú naše ženy s tým, čo možno vidíme vo vyspelých krajinách, nie je celkom možné. To je asi rovnako objavné zistenie ako napr. to, že aj zajtra bude noc. V každom prípade sme sa však dozvedeli i to, že R. Fico sa pri oslavách MDŽ orientuje predovšetkým na verejné stretnutia a na pracovisku dáva kvety spolupracovníčkam. Škoda, že si bližšie nespomenul na to, ktorú Zuzanu mal konkrétne na mysli. Na druhej strane sme sa však všetci dozvedeli, že premiér by vďaka svojej galantnosti mohol byť minimálne autorom predslovu k novému vydaniu Lexikónu spoločenského správania. Ako sa vyznal, marec má v jeho živote nezastupiteľné miesto, keďže tento mesiac sa ženil, meniny má jeho manželka Svetlana a v marci je aj MDŽ. Marec je tak preňho "mesiac troch kytíc do mojej rodiny".
Ďalšie "kytice" od neho dostalo pár desiatok slovenských žien, ktorým sa na MDŽ mítingu ušla pohľadnica, na ktorej sa usmieval značne omladnutý a aj štíhlejší R. Fico. My sme tipovali, že na nej mohol mať aj o takých 10 rokov menej, čo bolo zhodou okolností v čase, keď v roku 1998 rečnil po boku vtedajšieho priateľa Mikuláša Dzurindu pred sídlom TV Markíza aj o tom, že "slobodu prejavu berieme nielen ako šírenie pozitívnych a krásnych informácií, ale tiež aj kritických a niekedy aj šokujúcich informácií". Na minulý týždeň zverejnenom videu z pohnutých dní sme v prestrihu počas jeho vystúpenia zazreli aj slogan "Mečiar, Ľupták, Slota. Nešvár, útlak, psota..." Asi len nedostatok pamäti spôsobil, že si na tieto svoje slová nespomenul minulý rok pri novele tlačového zákona, ktorá sa schválila aj vďaka podpore šéfov strán, proti nešvárom a psote ktorých kedysi bojoval...
Pri príležitosti včerajšieho MDŽ by sme veľmi radi zablahoželali aj slečne Kataríne Mičianovej. A že ste o nej nikdy predtým nepočuli? Nevadí, ani my sme donedávna nevedeli, kto to je, ale už vieme. Táto ambiciózna osoba od decembra riadi Producentské centrum športu v STV a zlé jazyky tvrdia, že jej jedinou kvalifikáciou je to, že je priateľkou šéfa poslaneckého klubu SNS Rafiho Rafaja. Áno, aj my sme prekvapení, že Rafi má čaju, ale zas prečo nie? Niektorí členovia Rady STV jej na nedávnom zasadnutí vyčítali neodbornosť, čo okrem Rafiho dosť pobúrilo aj riaditeľa STV Pištu Nižňanského, ktorý dokonca aj zabudol na to, že táto slečna je jeho zamestnankyňou.
My sme sa na jej kádrový profil bližšie pozreli a musíme skonštatovať, že členovia Rady STV hovoria samé bludy. Na šéfku Producentského centra športu má totiž ideálne predpoklady. Pred niečo vyše pol druha rokom sa jej podarilo vo Zvolene skončiť Vysokú školu lesnícku a drevársku, keď jej diplomovka mala športovú tému "Inovačný projekt zavedenia služby Platba kreditnou kartou v Reštaurácii Charlie vo Zvolene".
Svoje kartové skúsenosti využila v archíve ministerstva vnútra, kde hneď po škole našla svoje uplatnenie. Aj preto nikoho neprekvapí, že logickým vyústením jej kariéry je súčasný post šéfky športu na STV, kde ako odborníčka má dostávať len zanedbateľných 1 750 eur mesačne... Aha, až teraz sme konečne pochopili, aký bol hlavný argument, že sa Rafi už aspoň 1 750-krát zastal totálne neschopného riaditeľa STV, ktorý je najmä vďaka SNS ešte stále vo funkcii...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
