Už v dvadsiatke zavesil Jacina kopačky na klinec

zostavu z hráčov, ktorí chodili z ordinácie na trávniky, až sme zložili takéto mužstvo: R. Benedik (J. Jutka) V. Jutka, Samuelčík, Binovský, Jacina Chodák, Fischer, Lenárt Velecký, Laskov, Weisz (Kayser a Šándor). Je to asi tým, že štúdium na lekárskych fakultách je veľmi náročné, s čím súhlasil aj urológ MUDr. Matej Jacina.

KOŠICE. Ako vidieť, košickí lekári mali pritom aj na vrcholnej scéne prevahu, nehovoriac, že tzv. východniarsku, či presnejšie košickú partiu doplnil ešte Velecký, ktorý zakotvil v Prešove. Košický rodák Matej Jacina, o ktorom bude ďalej reč je odchovancom VSS.

Rástol na Solovjevovej

Zvyšky štadióna, ktorý bol roky domovom strojárov, sú už viac-menej len symbolom, či spomienkou na to, že v tomto prostredí žlto-modrí lákali do hľadiska tisíce divákov. Pravda, venovali sa aj výchove talentov, takže medzi nimi sa objavil v žiackom tíme aj šikovný Maťo. Pod taktovkou niekoľkých trénerov, ale najmä Gustáva Walka a Štefana Mátyása vyrástol až na ligového obrancu. Bol síce ľavákom, ale premiéru zažil už v 4. kole jesennej časti ročníka 1968/69 na Interi. "Tréner Štefan Jačiansky ma postavil na pravú stranu obrany, lebo Pivarníka skúšal na Pasienkoch v útoku. Ináč som hral vždy na svojom osvedčenom poste." Pre zaujímavosť, v Bratislave pred 6 tisíc divákmi debutoval v zostave: Švajlen Jacina, Desiatník, Pavlík (Csákvári), V. Jutka Šomoši, Pollák, Hoholko Strausz, Pivarník, Daňko (Tokár). Po tomto bezgólovom zápase sa Pivarník stal znovu pravým obrancom a Jacina ľavým. Nováčik mal pozoruhodný premiérový ročník. Veď po krste zohral do konca jarnej sezóny ďalších 16 zápasov, čo bol v 26 kolovej súťaži pekný počet. Pritom pozorného fanúšika muselo upútať to, že iba raz, konkrétne v 22. kole, ho striedal Pavlík, ale bol to ináč príjemný odchod z hracej plochy, lebo VSS zdolali Duklu Praha 4.3, ktorá dva roky predtým hrala v semifinále EPM proti Benfike. Veľa skúsenosti získal aj v dvojgólovom víťaznom zápase so Spartou, ktorá zadné rady Švajlen Pivarník, Bomba, Desiatnik, Jacina neprekonala ani raz. Ba ani úspešný obhajca titulu Spartak Trnava veľmi nevyskakoval, veď v slovenskom Ríme zdolal Košičanov iba 1:0, hoci v osvedčenej obrane namiesto Bombu zaskočil Szeleš. V Košiciach musel byť majster spokojný aj s bezgólovou remízou. VSS v tých časoch boli výkonmi doma a vonku mužstvom dvoch tvári, preto napokon skončili ôsme. Popri rutine, ktorú Jacina získal, si zaiste najviac cenil to, že vo VSS, ktoré začali budovať silný celok, absolvoval školu nevšedného umenia, lebo vtedajší káder spolu s ním tvorili: Švajlen, R. Benedik, Pavlík, V, Jutka, Bomba, Pivarník, Csákvári, Szeleš, Desiatnik, Pollák, Daňko, Strausz, Šomoši, Hoholko, Boroš, Scherer, Tokár, Harman, Kiss a Lechman

Lúčil sa v dvadsiatke

Po osvedčených výkonoch nastúpil v ročníku 1969/70 prekvapujúco až v 9. kole na Letnej, kde vystriedal Šomošiho, ale prehra 0:2 už bola na svete. Tá však zďaleka nebola takým prekvapením ako fakt, že sa o prvoligové body už nepopasoval nikdy viac. Čo to malo na svedomí? Azda nejaké zranenie, či náročné štúdium? "Zranenia ma našťastie obchádzali, ale všetko prišlo so zmenou trénera. Lenže jeho príchod nemal môj odchod na svedomí. Málokto však vie, že VSS mali proti hráčom podlžnosti. Tréner Jozef Vengloš prisľúbil, že nám funkcionári všetky resty vyrovnajú, čo sme všetci prijali. Absolvoval som tvrdú zimnú prípravu, hráči dostávali svoje, ale vlastní odchovanci zostali mimo. Pomaly to vyznievalo tak, že práve my by sme mali byť spokojní za to, že vôbec dostávame príležitosť. Preto som sa rozhodol už ako 20-ročný skončiť s kariérou a venovať sa iba náročnému štúdiu.

Na lásku nezanevrel

" Zanevrel teda na futbal? "To vôbec nie. Dokonca, keď VSS z ligy vypadli, ochotne som vycestoval s mužstvom bez nároku na odmenu. Ináč som pravidelne navštevoval zápasy na dnešnej Watsonovej, vari nevynechal som ani jeden. Prestal som chodiť až do VŠA , ktorý už nebol blízky môjmu srdcu. Skôr sa ešte aj dnes objavím v Čermeli, kde sa stretávam so svojim bývalými spoluhráčmi Daňkom a spol. Rovnako nevynechám ani zápasy z televíznych obrazoviek zo zahraničných líg, ktoré v živej atmosfére ponúkajú väčší zážitok ako tie naše," konštatuje M. Jacina, ktorý sa dnes dožíva 60 rokov. Nuž, nech obľúbený futbal je mu elixírom života na urologickom poli, kde si získal vážnosť a uznanie.