systematické vyhľadávanie nových živočíchov v studených vodách oceánov a morí vo vysokých zemepisných šírkach. Cieľom je separovať z týchto živočíchov účinné látky, ktoré by boli schopné "zabíjať" rakovinové bunky. Takémuto výskumu sa venujú vedeckí pracovníci výskumného parku v severonórskom meste Tromso. Tento výskum podporuje nórska rada pre výskum i viacero farmaceutických firiem. "Vo vodách ďaleko na severe panuje prekvapujúco vysoká biodiverzita," hovorí šéf projektu Trond Jorgensen. Vo vodách medzi nórskou pevninou a súostrovím Špicbergy sa mieša teplý Golfský prúd so studenými masami arktickej vody, čím vzniká bohato "osídlený" životný priestor pre rozmanité živočíchy. Pri hľadaní nových a pre medicínu zaujímavých živočíšnych druhov prehrabávajú vedci špeciálnymi drapákmi sedimenty Barentsovho mora a ťahajú siete v hĺbkach až 600 metrov. Pri hľadaní nových druhov sa aj v potápačských oblekoch potápajú do studených vôd. Vedci chcú okrem iného dobre porozumieť tomu, aké chemické zlúčeniny využívajú morské živočíchy na to, aby ochránili svoje životné funkcie pre ľadovým chladom. Arktické živočíchy potrebujú zvláštne enzýmy, pretože chemické reakcie prebiehajú pri nízkych teplotách veľmi pomaly. Ich telesné substancie musia byť oveľa aktívnejšie než u živočíchov žijúcich v teplom prostredí. Každý rok sa do banky v spomenutom ústave dostane okolo sto nových druhov. Pre výskum potrebujú vedci minimálne 500 gramov z jedného druhu. Po vysušení živočíchov sa tieto rozomelú na jemný prášok. Prášok sa potom rozpustí vo vode alebo etanole a molekuly v roztoku sa rozdelia podľa veľkosti a rozpustnosti. Každému typu molekúl sa pridá špecifická farba a potom sa roztoky s jednotlivými molekulami nalejú na rôzne kultúry, obsahujúce bunky pľúcnej, kožnej či inej rakoviny. Po 24 hodinách preskúma tieto kultúry automatický analyzačný robot. Ak došlo k zmene farby kultúry z fialovej na žltú, znamená to, že rakovinové bunky vo vzorke uhynuli. To svedčí o objave novej účinnej látky. Doteraz objavili nórski vedci okolo 20 zaujímavých bioaktívnych látok. To však ešte neznamená, že z každej sa stane liek. Na ceste od skúmavky vo vedeckom laboratóriu po hotový liek na pulte lekárne treba prekonať množstvo prekážok. Už len do začatia klinických skúšok sa z rôznych dôvodov bude musieť vylúčiť až 90 % látok, ktoré sa zdali byť vhodnými. Potrvá tak možno až dve desaťročia, kým budú prví pacienti, trpiaci na rakovinu, liečení liekmi, pochádzajúcimi z hlbín ľadových morí.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
