Slzy Dana Velďáková zadržiavala, nechcela mať oči ako králik

Sportnet|11. mar 2009 o 00:00

MEDAILISTKU VERU UŽ MÁTALO, AKO SA BUDÚ VYKRÚCAŤBravúrny úspech. Aj napriek ťažkým podmienkam na trénovanie pod strechou siahla trojskokanka ATU

MEDAILISTKU VERU UŽ MÁTALO, AKO SA BUDÚ VYKRÚCAŤ

Bravúrny úspech. Aj napriek ťažkým podmienkam na trénovanie pod strechou siahla trojskokanka ATU Košice Dana Velďáková na životný výsledok. Ziskom bronzovej medaily na halových majstrovstvách Európy 2009 v Turíne sa stala iba štvrtou atlétkou v ére slovenskej samostatnosti, ktorá sa môže pochváliť cenným kovom zo seniorského vrcholného podujatia. Po olympiáde bola mnohými zosmiešňovaná, ale všetkým neprajníkom ukázala, ako veľmi sa mýlili. Dnes je všetko o 180 stupňov inak, sympatická športovkyňa je vynášaná do nebies. Právom.

KOŠICE. Nová atletická hrdinka dorazila z dejiska šampionátu do Bratislavy v pondelok vo večerných hodinách, do Košíc sa presúvala až včera popoludní. Tešila sa na pár dní oddychu i cestu za najbližšími do rodnej Pače.

Tŕpla až do konca

Bola to dráma. Dana Velďáková sa na bronzovú priečku vyhupla tretím pokusom, zásluhou slovenského rekordu 14,40 m. Musela však čakať, ako odpovie jej konkurentka Topičová zo Srbska. Definitívne si vydýchla, až keď rivalke odmávali v poslednej sérii neplatný pokus. Počas neho jej srdce bilo ako zvon. "Už od toho tretieho pokusu som vedela, že to môže takto dopadnúť. Snažila som sa však nevnímať okolie a koncentrovať sa iba na seba. Skoky konkurentiek som preto už vôbec nesledovala, iba som zakaždým čakala na reakcie divákov, či nebudú pri pokuse niektorej pretekárky veľmi hučať, čo by znamenalo nejaký super výkon. Našťastie, vydržalo to." S trénerom Radoslavom Dubovským a sestrou Janou sa okamžite vyobjímali, radosť nemala konca-kraja. "Keď som bola na stupienku a stúpala slovenská vlajka, bolo to emotívne. Slzy dojatia som však zadržiavala, lebo keď plačem, ja mám potom vždy také strašne červené oči," smeje sa Dana, že na zatiaľ najcennejších fotografiách svojej kariéry nechcela vyzerať ako králik. "Potom, mimo štadióna, sme si však so sestrou spolu poplakali," prezrádza.

Nedať šancu krikľúňom

Je obdivuhodné, že v krátkej halovej sezóne stihla Dana trikrát posunúť slovenský rekord. "Bola som rada, že som ho skočila aj na majstrovstvách. Aj keby totiž z toho medaila nebola, nikto by nemohol zase povedať, že sme sa nenachystali." Veru, z psychického hľadiska to Velďákové nemali v Turíne vôbec jednoduché. Ich olympijský boľavý príbeh z Pekingu, kde obe trikrát prešliapli a nezaznamenali v kvalifikácii platný pokus, obletel Slovensko. S o to väčšou motiváciou sa pustili do prípravy na ďalšie vrcholné podujatie. Všetkým kritikom chceli dokázať, že čínsky výbuch bol len dielom náhody.

Ľutuje sestru

Nechýbalo však veľa a znovu by sa nevyhli dotieravým narážkam. Jana totiž v kvalifikácii diaľky aj vinou zranenia neuspela a aj Dana mala namále. Po prvých dvoch kvalifikačných sériách bola až na nepostupovom jedenástom mieste. V poslednom, treťom však preukázala chladné nervy a posunula sa do finále. Ak by jej tento pokus nevyšiel, bolo by z toho zase haló. Taká tenučká je aj v atletike hranica medzi totálnym neúspechom a famóznym úspechom. "Už mi v hlave bežali scenáre, ako sa budeme z toho vykrúcať," priznáva atlétka, ktorá má v zbierke aj bronz z juniorských majstrovstiev sveta a dodáva: "Podľa mňa aj sestra mohla byť v diaľke vo finále, nebyť toho zranenia v rozcvičke. Musela tak skákať s bolesťou. Bolo mi to ľúto."

Fandí aj starosta

Čerstvá medailistka pobudne teraz v Košiciach do piatka, potom cestuje na víkend do rodnej Pače, dedinky v gemerskom regióne. "Máme tam veľmi veľa fanúšikov, aj starosta nám drží palce. Veď nám už aj vravia, že máme hovoriť, že sme odtiaľ, a nie že sme Košičanky, ako všade píšu. My sa cítime doma tu aj tam."

Slinky sa jej zbiehajú na šošovicu

Rodina je však len jedna a Dana sa už teší na slávnostný obed od mamky. "Už v Taliansku nám pri ich strave prichádzali rôzne chúťky, napríklad na šošovicovú polievku. Mama sa už pýtala, čo má naservírovať, ale dohodli sme sa, že si to ešte upresníme."

MARIÁN ŠPACAI

marian.spacaikorzar.sk

VIZITKA DANY VELĎÁKOVEJ

n Dátum narodenia: 3. 6. 1981

n Osobný rekord vonku: 14,51 (2008)

n Osobný rekord v hale: 14,40 (2009)

n Klub: Akademik TU Košice

n Tréner: Radoslav Dubovský

n Najväčšie úspechy: 6. na halových ME 2007, 3. na Svetových hrách mládeže v Moskve 1998, 3. na juniorských MS 2000 (4. v diaľke), 5. na ME do 22 rokov 2001, 8. na halových MS 2006, 12. na MS 2007, 2. na Svetovej univerziáde v Bangkoku 2007, 3. na halových ME v Turíne 2009.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Slzy Dana Velďáková zadržiavala, nechcela mať oči ako králik