vyhlásil, že požaduje "legitímnu a zmysluplnú" autonómiu pre himalájsky región.

DHARAMSALA. Svojimi slovami tak opätovne potvrdil, že nemá v úmysle usilovať o nezávislosť Tibetu, ako ho z toho pravidelne obviňuje Čína. Vo svojom prejave však Peking nešetril a adresoval oficiálnym predstaviteľov komunistickej krajiny tvrdé slová predovšetkým v súvislosti s udalosťami z 50. rokov minulého storočia.

"My, Tibeťania, požadujeme zmysluplnú autonómiu, ktorá umožní spolunažívanie s obyvateľmi Čínskej ľudovej republiky. Nepochybujem o tom, že Tibet sa dočká spravodlivého riešenia," vyhlásil dalajláma.

Nevýslovné utrpenie a skaza

Držiteľ Nobelovej ceny za mier využil 50. výročie neúspešného povstania voči Pekingu na návrat k procesom a udalostiam z druhej polovice minulého storočia. "Týchto uplynulých 50 rokov prinieslo tibetskému ľudu a jeho krajine nevýslovné utrpenie a skazu. Čínska komunistická vláda využila na podrobenie si regiónu tvrdé represívne a násilné prostriedky. Výsledkom týchto krokov bola smrť stoviek tisíc ľudí, Tibeťania zažili doslova peklo na Zemi," uviedol duchovný vodca. "Dokonca ešte dnes žijú v trvalom strachu, sú považovaní za zločincov, ktorí si nezaslúžia žiť. Pritom ich náboženstvo, kultúra, jazyk a identita sú tesne pred zánikom," pokračoval 73-ročný líder.

Ako dodal na záver, "dúfajme v najlepšie, buďme pripravení na najhoršie".

Do Indie ušlo stotisíc ľudí

Čína ovláda Tibet od roku 1951 a tvrdo trestá každý náznak snahy nielen o samostatnosť, ale aj o širšiu autonómiu regiónu. Čínska armáda v roku 1959 krvavo potlačila tibetské povstanie, následne dalajláma so 100 tisíc Tibeťanmi utiekol do indickej Dharmashaly.

Peking duchovného vodcu obviňuje zo snáh o opätovné získanie nezávislosti pre Tibet, on však tvrdí, že chce pre región iba väčšiu územnú autonómiu. Dalajláma, držiteľ Nobelovej ceny za mier z roku 1989, opakovane obviňuje Peking z porušovania ľudských práv.

(sita)