na Slovensku ani nebol zásadne horší ako v rovnako postihnutom zahraničí, keby tu len pár špecialít nevŕtalo do lebky diery.
Úchylkou, čo slovenské krízové bláznenie odlišuje od všetkých ostatných na svete, je útok na dôchodky. Ani za siedmimi horami a dolami niet takej zeme, kde by sa politici dnes zaoberali presúvaním peňazí medzi piliermi (ak existujú dva), správcovskými spoločnosťami, poplatkami a podobne. Vyňuchať súvislosť medzi krízou a sporením na penziu, fondami a ich fungovaním, tak na to treba fakt alchymistov, akými sú Fico a spol. Návrh na skrátenie poplatkov, ktorý "riešila" včerajšia parlamentná schôdza, je uletený až hrôza, keďže "peniaze z odmien správcovských spoločností, ktoré si ich nezaslúžili" (Vaľová) idú skresať na základe výsledkov minulého roka. Toho, ktorý bol investorsky najhorší za posledných dvadsať. A to v dôchodkovom sporení, v ktorom oni sami, teda Smer a sekundanti, nedávno predĺžili minimálnu dobu účasti na 15 rokov...
Viazanie poplatku na krátkodobý výsledok fondu priam motivuje manažérov k takým rozhodnutiam, ktoré vôbec nemusia byť pre sporiteľov aj dlhodobo najvýnosnejšie. Alebo nie? Autor zákon neštudoval, ale v princípe platí, že poplatok je akoby základný plat pre správcov a výkonnostná odmena vec druhá. Pričom vo svetovej debate o kríze sa ako o jednej z najväčších chýb hovorilo, že motivačné bonusy (v zásade je jedno, či ide o klasický podielový, "hedge", alebo dôchodkový fond) sa vyplácali na báze krátkodobých ziskov... Robert Fico, zdá sa, objavil spôsob, ako naviesť dôchodkových správcov, aby sa na trhu správali ako hráči so špekulatívnym kapitálom. Aj keby mal zákon akési zadné dvierka, viazať poplatky na ročný výkon fondu je v dôchodkovom sporení nezmysel.
Druhá pirueta, z ktorej sa vytáčajú oči, je absolútne odmietanie vlády nechať opozíciu čo len si čuchnúť k manažmentu krízy. Znemožnenie SDKÚ a spol. predložiť vlastné návrhy, k čomu včera opakovane v réžii koalície došlo, sa volá tyrania väčšiny. Kdekoľvek oko pozrie, na politických scénach horia bengálske ohne, ale to, aby demokratický spor o protikrízovú politiku bol vypudený z parlamentu, kde je jeho posvätné miesto, tak toto neexistuje. Práve naopak, keďže vlády sú všade pod kritikou, že robia málo alebo nič, opozície sú vyzývané, aby ponúkali konkurenčné riešenia. Tie veľkou väčšinou končia v koši, ale po demokratických bitkách v parlamente. Ficova taktika, ohňom a mečom sa postaviť zoči-voči kríze sám ako rytier na bielom koni a niesť celú zodpovednosť, sa dá pochopiť, keďže mu ešte nedošlo, že vývoj HDP či nezamestnanosti ho môžu ešte pricviknúť, až sa bude diviť. Ale nedá sa ospravedlniť, pretože vylučovať opozíciu z jej prirodzeného priestoru, kam dostala mandát od voličov, je prejav komunistu, ktorému už moc zatemnila mozog.
PETER SCHUTZ
"Znemožnenie SDKÚ predložiť vlastné návrhy je tyrania väčšiny."
Autor: Kardinál Tomko má 85 rokov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
