Čo možno neviete o našom pravekom predkovi

Aký bol človek doby kamennej, náš priamy predok? Laický názor nie je lichotivý a vychádza z toho, že keď žil v jaskyniach, primitívnych obydliach, používal kamenné nástroje, bol zaostalý hlupák. Taký nebol ani neandertálec, čo tvrdí nemecký archeológ a novinár Dirk Husemann a nazýva neandertálcov géniami doby ľadovej.

V málo zaľudnenej Európe bol pred 20-30-tisíc rokmi človek doby kamennej schopný zberač a lovec, výrobca, moreplavec, krotiteľ zvierat a pestovateľ rastlín i obchodník výmenného typu. Lepšou technológiou, pevnejšími sociálnymi väzbami, vyšším priemerným vekom, väčším počtom potomstva vytlačil neandertálca a s klimatickými zmenami v Európe sa do nej z juhu šírila aj táto populácia považovaná za modernú.

Najstaršie doklady

V najstaršom období doby kamennej postačil k existencii pästný klin ako univerzálny nástroj opočloveka. O existencii tohto človeka na východnom Slovensku a tým aj na našom území máme doklad. Je ním malý kamenný úštep zo Sene. Našli ho v 5-metrovej hĺbke štrkovej terasy Hornádu. Ďalší nález odtiaľ je obsidianový úštep a tretí úštep je z rohovca je z chotára Kechneca. Ďalšie nálezy predstavuje kamenný nástroj zo štrkoviska v Čani a pästné kliny. Sú to jediné pästné kliny, ktoré poznáme zo Slovenska - prvý z Poľova, druhý z Kechneca, ďalšie z okolia Cejkova a Sirniku. Nálezy pästných klinov u nás aj v Európe sú ojedinelé. Treba spomenúť obydlia lovcov zapustené do zeme na kopci Hrádok a najstaršiu budovu v Európe - obydlie lovcov v Barci pri Košiciach.

Východné Slovensko je bohaté na obsidiány, lebo sú z tunajších vulkanických pásiem - a preto boli výhodnou surovinou pre praveké nástroje. Veľa zvyškov, ktoré zostali ako odpad z výroby škrabadiel, nožíkov a iných nástrojov (lebo v tej dobe neboli odpadové jamy) sme našli medzi drobným štrkom na Zemplínskej Šírave v Tibave objavili archeológovia zvyšky dielní, kde sa vyrábali nástroje z rôzneho kamenného materiálu, tiež chatu s rozmermi 5 x 3 m zo základmi, zapustenými do zeme, aj s ohniskom.

Kresby a nástenné maľby sú tiež výpoveďami o človeku doby kamennej, o jeho činnosti a pocitoch. Napr. rytina so staršej doby kamennej predstavuje rybu približujúcu sa k ľudskej postave a troška capa z veľrybej kosti svedčí o rybolove. Skalné rytiny znázorňujú aj člny, čo dokazuje plavby po mori. A neboli to iba člny, ale aj nástroje pre rybolov svedčiace o tom, že naši predkovia sa pred 38-tisíc rokmi mora nebáli.

Námorníci doby kamennej

V talianskom jazere Bracciano našli loď z doby kamennej - asi z r. 8-tisíc pred n. l. V roku 1988 skupina českých archeológov postavila repliku tejto lode z jediného kmeňa a asi 50 ľudí sa zúčastnilo expedície Monosylon II. Podarilo sa im preplávať pozdĺž pobrežia Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska až do Lisabonu. Touto expedíciou českí archeológovia a študenti pod vedením Radomíra Tichého z Pedagogickej fakulty v Hradci Králové dokázali, že pravekí ľudia prekonávali na lodiach aj veľké vzdialenosti a prepravovali nimi aj určité množstvo nákladu.

Podľa francúzskeho archeológa Orlaca tieto plavby boli obchodné a lode prevážali obvidán na výrobu ostných nástrojov. Prví moreplavci sa orientovali zrakom a polohu lode upresňovali podľa hviezd.

Nečakané prekvapenia

Keď v 18. storočí James Cook priplával na tichomorské ostrovy, zažil viac prekvapení. Tamojší obyvatelia pestovali taký druh zemiakov, aký pochádzal z Južnej Ameriky. Na Cookovom súostroví sa našli skameneliny zemiakových hľúz, ktoré pochádzali z desiateho storočia pred n. l. Archeológ Orlac sa domnieva, že aj to je doklad o výmennom obchode, v ktorom mali hlavné slovo obyvatelia Polynézie, a to s najväčšou pravdepodobnosťou, lebo vedeli stavať lode dlhé tridsať metrov. Také lode sa dokázali plaviť tisícky kilometrov po Tichom oceáne.

Americký antropológ Roman Hristov tvrdí, že starovekí Rimania sa mohli dostať loďami až k mexickým brehom. Usúdil tak z nálezu plastiky mužskej hlavy z predkolumbovského obdobia, ktorá mala európske órty a jej štýl zodpovedal tomu, v akom vytvárali rímske plastiky. Vedec predpokladá, že pochádza zo stroskotanej lode alebo ju priviezli starorímski moreplavci a vymenili za tovar tamojších obyvateľov. Majiteľovi sošky túto položili do hrobu.

Praveká mačka

Anglický paleontolový Chris Stinger zastáva názor, že moderný človek typu Homosapiens, teda náš predok, ktorý má pôvod v južnej časti Afriky sa dostal do Európy a teda aj k nám práve po mori. Svoju teóriu vysvetľuje tým, že veľa pravekých nástrojov, ktoré sa našli v Afrike, Španielsku a Taliansku bolo vyhotovených z morských mäkkýšov.

Kam až viedli cesty paleolitického moreplavca, na to si netrúfa veda odpovedať. V období posledného zaľudnenia bola hladina oceánov údajne o 130 m nižšia ako dnešná a väčšina nálezísk je pod vodou. Neďaleko Marseilles sa pred 18 rokmi jednému potápačovi podarilo v 37 metrovej hĺbke skalnej zátoky objaviť jaskyňu s kresbami, medzi nimi aj tučniaka a odhadujú ju na 30 tisíc rokov. Aj to je dôkaz, že náš paleolitický predok sa plavil po morských cestách kto vie kam.

Tureckí aj Sýrski archeológovia zase našli suchozemské prekvapenie z doby kamennej - sošky mačiek spred 10 tisíc rokov. Na Cypre objavili nedávno v hrobe z doby paleolitu kostru mačky vedľa kostry svojho pána. Dovtedy bolo známe, že mačku domestifikovali Egypťania pred 4 tisíc rokmi. Cyperský objav dokazuje niečo iné a svedčí o období zrodu poľnohospodárstva, kedy mačky mali významné miesto v ničení škodcov úrody. Tak to sú niektoré noviny o dobe kamennej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.