Albert Einstein povedal:
- "Hlavnou úlohou vedy je pokryť čím viac pozorovaní logickými dedukciami, vychádzajúcimi z malého počtu hypotéz a dedukcií."
- "Na našom svete je najnepochopiteľnejšie to, že je pochopiteľný."
- "Veda bez viery kríva a náboženstvo bez vedy je slepé."
- "Keby som to bol vedel, bol by som sa stal hodinárom." (výrok po zhodení atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki)
Na sobotu 14. marca 2009 pripadá 13,, výročie jeho narodenia a 18. apríla 2009 bude 54 rokov od jeho úmrtia.
Teória a výpočty génia a najväčšieho vedca minulého storočia Alberta Einsteina (1879 - 1955) zmenili svet. Bez neho by sme nepočúvali "cédečká", nepoznali laser ani tomograf, nikdy by nedošlo k takej tragédii, aká postihla Hirošimu.
Jeho génius je okolo nás
Einsteinovej práci naozaj rozumelo a rozumie pomerne málo obyvateľov našej planéty, každý však uznáva, že bol génius, hoci málokto vie v čom spočíva jeho genialita. Je pokračovateľom Isaaca Newtona (1643 - 1727), anglického fyzika, matematika a astronóma.
Bez toho, aby sme sa zaoberali teóriou čiernych dier, rýchlosťou svetla, veľkého tresku či nekonečnou hmotou a zakrivením časopriestoru, sa stretávame na každom kroku s výsledkami Einsteinovho génia. Jeho pohľad na vlastností priestoru a času zohral dôležitú úlohu pri vývoji polovodičov a tie potrebujeme vždy, keď si sadneme k počítaču alebo si pustíme stereo. Práca o atóme z r. 1916 pomohla na svet laserom a jeho objavy interakcie medzi hmotou a energiou viedli k vývoju atómových zbraní aj atómových elektrární. Najcennejší výsledok Einstein dosiahol v r. 1915, keď sa pustil po ceste neodmysliteľne spojenej s Isaacom Newtonom a začal skúmať gravitáciu.
Bol roztržitý a nenosil ponožky
O Einsteinovi vieme, že bol roztržitý, že hral výborne na husle, vieme, že nenosil ponožky, lebo si nerád strihal nechty a ponožky sa preto prederavili, máločo však vieme o tom, ako súvisia výskumy gravitácie I. Newtona s jeho bádaním. Podľa Newtona je gravitácia základná pružná "nehmota", prejavujúca sa v celom svete bez výnimky. Podľa Einsteina je gravitácia manifestáciou zakrivenia priestoru a času. V zrozumiteľnejšej reči to znamená, že podľa Newtona je gravitácia neviditeľná gumová hmota rovnomerne rozliata vo vesmíre a u Einsteina sa guma krčí a prehýba pod váhou telesa ako prestieradlo. Pri pohľade zo Zeme má opäť pravdu Newton a v blízkosti hviezd alebo čiernej diery platí Einsteinovo tvrdenie. Toľko stručne o výsledku skúmania gravitácie oboch vedcov s rozdielom dvoch storočí.
Keď r. 1928 britský fyzik Paul Dirac skombinoval špeciálnu teóriu relativity s kvatnovou teóriou, to priviedlo Einsteina k existencii antihmoty a o 4 roky bol identifikovaný prvý antielektrón, ktorý bol pomenovaný "pozitrón" a dnes sa používa v pozitrónovom tomografe umožňujúcom napr. skúmanie mozgu. Pre zaujímavosť - po Einsteinovej smrti ho pochovali bez mozgu, aby ho podrobili skúmaniu. Čiastočne rozrezaný ho odoslali viacerým, aby sa pokúsili zistiť, čo spôsobilo, že sa z neho stal génius.
Ešte počas jeho života sa vystavil kultu roztržitého bláznivého fyzika, s husľami, ku ktorému prispel Einsteinov obraz na plagátoch, kde sa objavoval s bielou rozstrapatenou hrivou. Stal sa známou postavou v reklamách i hororoch a v mnohých kreslených filmoch pre deti bol od jeho čias každý profesor roztržitý, fúzatý, šedivý a strapatý.
Teória relativity
Einstein zmenil pohľad na svet tak ako to urobil Newton pred stáročiami. Prevrátil, postavil na hlavu zaužívané fyzikálne pravidlá a poučky, z ktorých mnohé vymyslel Newton a ktoré platili 250 rokov. Nik ich neskúmali, ani o nich nezapochyboval, takže meter meral meter, kilometer bol kilometrom a hodina trvala hodinu bez ohľadu na to, kde človek stál a čo robil akoukoľvek rýchlosťou. Taký bol model Newtonovho nazerania na svet - logický, rozumný, ak bol pozorovaný zo Zeme. A odrazu v roku 1905 sa proti tomu ozval švajčiarsky äradník Albert Einstein a prehlásil, že Newton sa mýli, lebo ak sa uplatnia jeho pravidlá vo väčších merítkach, ako to robia astronómovia, nastáva problém. Uverejnil špeciálnu teóriu relativity, v ktorej tvrdil, že základné vlastnosti priestoru a času nemôžu byť pevne stanovené, ale naopak, sú relatívne a závislé od toho, kto, kde a ako ich meria. Dokázal, že dĺžka, čas, vzdialenosť sa menia podľa toho, ako rýchlo sa pohybujeme a ich účinky, nepozorovateľné voľným okom, sa prejavia vo veľkej rýchlosti. Dokázali ich odmerať až veľmi citlivé atómové hodiny. Teória relativity naveky preslávila Einsteina, ktorý ešte v tom istom roku (1905) objavil a zverejnil objav existencie atómov, ktorý bol dovtedy len víziou presvedčených vedcov - atomistov a ukázal, že svetlo sa objavuje v kvantách energie (v akýchsi balíčkoch). Nobelovu cenu mu udelili r. 1912 za fyziku, nie za teóriu relativity.
Svetoobčan a pacifista
O Einsteinovi vzniklo veľa mýtov, a jedným z nich bolo tvrdenie, že nikdy neovládal matematiku. Trinásťročný sa venoval vyššej matematike a k práci na teórii gravitácie (všeobecnej teórie relativity) prizval na spoluprácu matematika preto, aby sa sám nemusel prepočítavať horou čísel. V škole ani na Polytechnike v Zürichu neprepadával. Ako absolvent skončil medzi piatimi štvrtý. Bol presvedčený pacifista, humanista a stal sa svetoobčanom. Viackrát menil národnosť. Pôvodom Žid, narodený v Nemecku, žil vo Švajčiarsku, Francúzsku, Amerike a iróniou osudu bolo, že on ako proklamátor myšlienok celosvetového mieru vymyslel niekoľko rovníc a ich aplikáciou bola ohrozená existencia Zeme. Bol najzapálenejším odporcom hrozby nukleárnej vojny a aj preto napísal americkému prezidentovi Roosveltovi v r. 1939 list, ktorým ho varoval pred nebezpečenstvom nukleárnej energie zo strany Nemecka, ktoré čoskoro bude schopné vyrobiť nukleárnu bombu. Preto sa rozhodol pomôcť vytvoriť americký mozgový trust, ktorý vymýšľal a vyvíjal bombu, zhodenú na Japonsko.
V dvoch článkoch na tejto strane sme zámerne zvolili takýto tematický kontext: geniálneho objavu 20. storočia a pravek, kedy bola na svoju dobu geniálnym objavom napr. pestovanie plodín, krotenie zvierat a nové tvary keramiky s dvoma uškami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
