Sadiť treba skoro ráno alebo neskoro večer
Začiatkom marca sa mnohí záhradkári venujú predpestovaniu priesad zelenín a kvetín.
Hlavným účelom je skrátenie vegetačného obdobia na trvalom stanovišti a dosiahnutie čo najskorších úrod. Oproti priamej sejbe sa podstatne znižuje aj spotreba osiva, čo nie je zanedbateľný faktor, najmä keď v súčasnosti sa do popredia dostávajú vysoko efektívne kultivary v F1, ktoré sú aj adekvátne drahé.
Na dopestovanie sadeníc hlávkového šalátu potrebujeme 4 až 5 týždňov, hlúbovín 5 až 6 týždňov, plodovej zeleniny a zeleru 6 a niekedy až 10 týždňov. Z kvetín môžeme prakticky predpestovať všetky druhy, čím docielime ich skoré kvitnutie a vhodným postupným výsevom aj predlžujeme čas ich kvitnutia.
Na parapete i v parenisku Všetko závisí od kvality osiva, pestovateľského substrátu, prostredia a jeho teploty. Záhradkári, ktorí nechodia každý deň do záhradky, si predpestujú najmä planty zeleniny na parapete. Osivo vysievajú do črepníkov, debničiek, umelohmotných pohárov či iných vhodných nádob. Na dopestovanie priesad vo väčšom množstve treba mať parenisko. Môžeme si ho vyrobiť z niekoľkých dosák a priestor prikryť sklom, alebo si vyberieme z viacerých typov fóliovníkov, ktoré ponúkajú špecializované predajne.
Základnou podmienkou pre pestovanie sadeníc v parenisku je stanoviť si jeho umiestnenie tak, aby na jeho plochu dopadali jarné lúče a aby mal dostatočnú svetelnosť. Nezanedbateľné nie je ani to, ako sme pripravili substrát, zeminu a určili časový termín sejby.
Výsev robíme na vzdialenosť 5 až 6 centimetrov a v riadku ukladáme semená od seba 1 až 3 centimetre.
Vo fáze klíčnych lístkov musíme pristúpiť k takzvanému pikírovaniu rozsádzaniu. Rastlinku vyberieme z miesta sejby a ručne ju presádzame pomocou kolíčkov na miesto ďalšieho pestovania. Či už je to späť do pareniska, skleníka, fóliovníka, alebo do adekvátne veľkých nádob, umelohmotných hrantíkov, prípadne do lisovaných rašelinových sadbovačov.
Tento úkon vyžaduje základné poznatky o vývoji rastlín ako aj to, že niektoré z nich neznášajú pikírovanie a musíme ich siať hneď do väčších nádob. K nim patria uhorky, tekvica a melóny. Zakorenené priesady môžeme prihnojovať kombinovaným hnojivom vo forme zálievky. Prvýkrát, keď vyraší pravý list, a druhýkrát asi v polovici obdobia pestovania priesad.
Pred vysadením rastlín na trvalé stanovište ich treba otužovať, čiže už ich nechránime tak úzkostlivo pred poveternostnými vplyvmi. Rastlinku ešte zavlažíme, aby sa ľahšie vyklápala z nádoby a pôda lepšie držala na koreňoch. Uľahčenú prácu majú tí záhradkári, ktorí predpestovanie volili v rašelinových sadbovačov.
Pokiaľ môžeme, tak výsadbu na trvalé stanovište by sme mali robiť v skorú rannú, alebo neskorú večernú hodinu za mračného počasia, keď je vyššia relatívna vlhkosť. Vtedy rastlina obmedzuje výpar a lepšie sa zakoreňuje. Samozrejme, po zasadení a pritlačení pôdy k rastlinke je vhodná zálievka.
V súčasnosti je rozšírené plochu so sadenicami prekryť mulčovaciou fóliou, lebo tým si ušetríme prácu pri ničení buriny, z pôdy je obmedzený výpar a zároveň tým urýchľujeme zber prvých plodov, prípadne kvetov. Od apríla vysievame osivo pre dopestovanie sadeníc všetkých potrebných druhov zelenín, kvetín von, na množiteľskú hriadku.
Autor: ING. PETER ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
