a nestráviteľné látky - vláknina. Ich spotreba závisí od vonkajších i vnútorných faktorov.
U vtákov sa spotreba bielkovín v dobe rastu a rozmnožovania zvyšuje, a spotreba energie stúpa s ochladzovaním prostredia, pri lietaní či pri stavaní hniezd. Nároky organizmu na vápnik sú vyššie pri tvorbe kostry a pri produkcii vajec.
Chovatelia zostavujú pestré a rôzne kŕmne zmesi podľa svojich predstáv a často potom dochádza k predávkovaniu vtákov.
"Potreba bielkovín u dospelých vtákov tvorí 17 percent kŕmnej dávky, ale len v dobe rozmnožovania; pre odchov mláďat a ich rast to nepostačí. Zrno, ktorým chovateľ svojich operencov bežne kŕmi, obsahuje určité množstvo bielkovín - proso 11 až 14,5 percent, ovos 16 percent, semenec až 22,6 percent, sudánska tráva 9,6 percenta a slnečnicové semeno 16 percent bielkovín," povedal Ľuboš Pavlech z Kálnice pri Novom Meste nad Váhom, chovateľ exotických vtákov.
Ľ. Pavlech ďalej uviedol, že chovatelia "z generácie na generáciu" pridávajú varené vajce nastrúhané alebo nadrobno nasekané do miešanky.
"Väčšina druhov vtákov prijíma vajcovú miešanku ochotne. Keď chovateľ zvýši dávky miešanky a chce tak dopriať vtákom lepšiu výživu, často docieli pravý opak. Vysoké dávky totiž vtákom neprospievajú a dôsledkom môžu byť poruchy pečene alebo DNA (Arthritisurica) poruchy metabolizmu. Preto je dôležité, aby sme vtáky vajcom neprekrmovali. Výživný je bielok, ale i žĺtok, ktorý je so zvýšeným obsahom lecitínu a vitamínov A a D hodnotnejší.
Vzhľadom na rozdielne zloženie tuku v žĺtku 31,7 percenta a v bielku len 0,3 percenta sa neodporúča skrmovať denne samotný žĺtok. Toto koncentrované krmivo by mohlo vyvolať vážne tráviace poruchy," vysvetlil chovateľ.
Dôležité je, aby sa vajce po uvarení nechalo zvoľna vychladnúť, pretože pri prudkom ochladení vodou by mohlo prísť k narušeniu štruktúry bielkovín. Ochoreniam predchádzame vyváženými dávkami krmiva, pričom vtákom súčasne podávame vitamíny a iné dôležité živiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.