poradil iný hudobný nástroj. Dnes je tento 32-ročný Margecanec známy ako výrobca ľudových nástrojov, na svojich výtvoroch aj sám hrá. Zaujímavé je, že všetko zvládol ako samouk. Do jeho bohatej zbierky fujár, píšťal, gajdíc a koncoviek pribudli aktuálne aj vlastnoručne zhotovené gajdy.
MARGECANY. Kreativita, nápaditosť, precízna práca snúbené s fyzickou silou a zručnosťou. To všetko znásobené láskou k ľudovým tradíciám musí disponovať ten, kto chce vyrobiť hudobný nástroj gajdy. Jedna vec je totiž gajdy vlastnoručne vyrobiť, no pokiaľ gajdy nevylúdia zvuk ľúbivý ľudskému uchu, náročná práca vyjde nazmar.
Na Spiši neznáme gajdy
Tento hudobný nástroj má síce bohatú tradíciu v Európe aj vo svete, na Spiši je to aj v odborných kruhoch pomerne neznámy element. Aj na Slovensku je výrobcov iba zopár. Jána motivovala prirodzená ľudská túžba skúšať všetko nové a neznáme. "Gajdy sú nesporne úžasný hudobný nástroj, stále sa tešili veľkej obľube vo svete. Môj súkromný názor je, že určite žili raz východniari, ktorí na tento hudobný nástroj nedali dopustiť a s radosťou gajdovali," s úsmevom tvrdí.
Spevavé drevo
Svoje prvé gajdy Janko zhotovil z prírodných materiálov s výnimkou rezonátorov, ktoré sú umelohmotné. Podobne ako v prípade píšťal, koncoviek a fujár aj pri gajdách ostal verný svojmu postupu z minulosti, výrobu aj hru zvládol ako samouk. "Použil som tri druhy dreva, a to čerešňové, bazové a hruškové. Rád experimentujem a kombinujem materiály," vysvetľuje Janko. Drevo musí mať tú správnu rezonanciu. Básnik by povedal, že musí správne spievať. Najspevavejšie drevo je javorové, ktoré je veľmi obľúbené u výrobcov huslí. Janko sa rozhodol pre bazu. Ker, ktorý je v našich zemepisných šírkach obľúbený hlavne kvôli liečivým plodom je zaujímavý aj tým, že má to správne spevavé drevo.
Experimentoval
Gajdy, ktoré zhotovil Janko sú dvojhlasné. Známe sú však troj či viachlasné. Na svedomí to majú práve píšťaly. Jedna je basová a druhá melodická, na konci je kravský roh, ktorý slúži ako ozvučnica. "Dôležitou časťou je mech. Slúži ako zásobník vzduchu," opisuje Janko. Aj v tomto prípade experimentoval, najprv skúšal baraniu kožu, ktorá sa však neosvedčila. Dnes na tento účel slúži koža z kozľaťa.
Hral tri hodiny vkuse
S úsmevom hovorí, že pocit, kedy gajdy vylúdili ten správny zvuk sa nedá opísať. "Po prvom vylúdení som hral na gajdách asi tri hodiny vkuse. Okolie už bolo z tohto maratónu poriadne nervózne. Lenže, nevedel som gajdy pustiť z rúk," delí sa s nami o svoje zážitky výrobca ľudových nástrojov. Mimochodom samotná hra je ďalším kúskom šikovnosti. Potrebná je patričná sila pri fúkaní, nutná je aj zručnosť, aby hráč ľavou rukou správne stláčal mech. Na dôvažok na píšťale treba vylúdiť melódiu.
Janko už má rozpracované ďalšie gajdy. Bez zbytočného náhlenia má v pláne vyrobiť technicky dokonalejší nástroj ako ten prvý.
Gajdy predstavujú do istej miery " internacionálny" a integrujúci prvok v hudobných kultúrach národov. Nachádzame ich v rôznych obmenách a typoch na britských ostrovoch, vo Francúzsku, Taliansku, na Balkáne, v strednej Európe, u národov bývalého ZSSR, na Blízkom Východe, v prednej Ázii a v severnej Afrike. Napríklad v Škótsku, Francúzsku, Španielsku, Bulharsku a inde sa gajdošská tradícia stala integrálnou zložkou národnej kultúry. Napriek úsiliu mnohých hudobných organológov nie je pôvod gájd doposiaľ jednoznačne určený.
O šírení gájd z prednej Ázie do Európy máme len kusé informácie. Popri najstaršej, no nejasnej zmienke o gajdách v starom Grécku, t.j. narážke na ne v textoch Aristofanových komédií (asi 446-338 p.n.l), jednoznačnejšie údaje o gajdách pochádzajú z doby cisárskeho Ríma. Vďačíme za ne Suetoniovi (asi 69 - 140 n.l), životopiscovi rímskych cisárov. Rimania charakterizovali podstatu konštrukcie nástroja názvom tibia utricularis, t.j. píšťala s mechom.
Prvý konkrétny opis gájd obsahuje až tzv. Jeronymov list Dardanskím z 9.storočia. Približne z tohto obdobia pochádza nález dvojitej jazýčkovej píšťaly zo slovansko-avarského hrobu na území bývalej Panónie.
Na Slovensku sú gajdy spojené hlavne s regiónom Orava. V našej krajine neexistuje hudobná škola, v ktorej by vyslovene učili ľudovú hudbu. Takýto projekt vytvorili Poliaci a je zaujímavé, že z pätnástich prihlásených skončili len dvaja.
zdroj: internet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
