Možno ju zdvíhať, aby nezapadla snehom

Minulý týždeň sme na tejto strane predstavili stavebný komplex Wawel, ktorý leží zo všetkých doteraz predstavených stavieb najbližšie ku Košiciam. Dnes zase predstavíme unikátnu stavbu, ktorá leží od nás veľmi ďaleko, a to na kontinente, ktorý má podľa niektorých zdrojov len jedného stáleho obyvateľa. Je to, samozrejme, Antarktída. Dnes predstavíme druhú stavbu, ležiacu na tomto kontinente. Prvou bola americká Amundsenova-Scottova stanica, ležiaca priamo na Južnom póle. Dnes predstavíme najnovšiu nemeckú antarktickú stanicu, ktorá ale neleží priamo na póle, ale na severnom pobreží Antarktídy.

Najchladnejší, najsuchší a najveternejší

Antarktída je, ako sme spomínali pred rokom pri predstavovaní Amundsenovej-Scottovej stanice, najchladnejší, najsuchší a najveternejší kontinent. Približne 98 % z celkovej plochy Antarktídy (tá je 14,4 milióna štvorcových kilometrov) je pokrytých vrstvou ľadu a snehu, pričom priemerná hrúbka tejto vrstvy je okolo 1,6 kilometra. Antarktída nepatrí žiadnej krajine a nemá žiadnu vládu. Podľa dostupných údajov pracujú v Antarktíde vedci z 27 krajín.

V "noci" len tisícka

V lete (teda počas našej zimy) pracuje na antarktických výskumných staniciach vyše 4 000 pracovníkov, počas polárnej noci ich počet klesne na približne tisíc. Jednou z inštitúcií, ktoré sa už dlhú dobu venujú výskumu v Antarktíde, je nemecký Ústav Alfreda Wegenera pre polárny a námorný výskum. Tento ústav prevádzkuje celoročnú výskumnú stanicu v Antarktíde už 28 rokov. Prvá nemecká antarktická výskumná stanica, pomenovaná podľa polárneho výskumníka Georga von Neumayera, bola do činnosti uvedená v roku 1981. Táto stanica bola v roku 1991 nahradená stanicou Neumayer II, ktorá mala, podobne ako prvá stanica, rúrkovú nosnú konštrukciu.

Zapadla snehom

Pretože na mieste stanice sa snehová pokrývka ročne zvyšuje o 80 cm, stanica postupne zapadala snehom. Dnes leží táto stanica približne 15 metrov pod povrchom snehu, pričom jej nosné rúry sú už veľmi zdeformované. Preto sa už v roku 1999 začalo s prvými úvahami o výstavbe ďalšej stanice. Fáza koncepčného plánovania novej stanice trvala päť rokov, približne rok trvalo posudzovanie vplyvu novej stanice na unikátne prostredie Antarktídy. Medzinárodní experti schválili výstavbu stanice v októbri roku 2005. Po podpísaní kontraktu s konzorciom, tvoreným firmami J. H. Kramer Stahlbau a Kaefer Isoliertechnik sa s výstavbou stanice začalo v decembri 2006.

Pomáhal ľadoborec

Hlavné časti stanice boli vyrobené a predmontované v Bremerhavene. Vyše 3 000 ton materiálu dopravila do Antarktídy dánska nákladná loď Naja Arctica. Vyloženie nákladu sa však oneskorilo, pretože loď kvôli ľadovým bariéram nemohla pristáť na kraji šelfového ľadu a cestu jej musel prekliesniť privolaný ľadoborec RV Polarstern. Napriek tomuto zdržaniu sa do konca letnej sezóny v marci 2008 podarilo vybudovať celú garážovú sekciu s 16 zdvíhacími zariadeniami. Druhá konštrukčná fáza začala v novembri 2008. Najprv bola zmontovaná celá oceľová konštrukcia, potom vonkajšie steny a podlahy.

Sto kontajnerov

Do celej konštrukcie bolo uložených 100 kontajnerových modulov. Tie obsahujú vedecké laboratóriá, ubikácie, sanitárne zariadenia a malú nemocnicu. Pre približne 50 robotníkov bol vybudovaný tábor, vzdialený približne 300 metrov od stanice. Tu treba zrejme zdôrazniť, čím je nová stanica výnimočná. Ako sme už spomenuli, jedným z veľkých problémov antarktických staníc je ich zanášanie vrstvami napadaného či nafúkaného snehu. Konštruktéri stanice Neumayer III však prišli s jednoduchým, ba priam geniálnym nápadom, ako sa tomuto zanášaniu stanice ubrániť.

Stojí na zdvíhacích nohách

Pretože neustále odstraňovanie vrstiev snehu neprichádza do úvahy, postavili konštruktéri stanicu na akési nohy, ktoré možno pomocou hydraulických zdvihákov zdvíhať. Postupuje sa tak, že sa vždy zdvihne len jedna noha, podsype sa snehom a pätka nohy sa v novej výške položí na sneh. Takto sa postupne do novej výšky posunú všetky pätky. Potom sa hydraulickým systémom celá konštrukcia, spočívajúca na nohách, zdvihne o toľko, o koľko boli vyvýšené pätky. Na jeden raz možno pätku zdvihnúť o 1,5 m.

Patentovaná konštrukcia

Táto patentovaná konštrukcia by mala zabezpečiť dvojnásobne dlhšiu životnosť, než mala doterajšia stanica. Reálne odhady hovoria o životnosti 25 až 30 rokov. Stanica má dĺžku 68 metrov a šírku 26 metrov. Celková výška od podlahy garáže až po strechu kabíny na vypúšťanie výskumných balónov je 29 metrov. Spomenutú garáž tvorí vlastne jama pod celou stanicou. Výška tejto ľadovej garáže je šesť metrov. Do garáže sa vchádza po odklopení veľkého veka. Celková využiteľná plocha dvojpodlažnej stanice je 4 473 štvorcových metrov, z toho 1 850 štvorcových metrov tvoria klimatizované priestory.

16 000 skrutiek

Na zásobovanie stanice elektrickou energiou slúžia tri dieselové agregáty, každý s výkonom 160 kW. Záložný zdroj má výkon tiež 160 kW. Doplnkovým zdrojom elektrickej energie je veterná turbína výkonu 30 kW. Nosná oceľova konštrukcia má hmotnosť 1 170 ton a pozostáva z 128 000 častí. Tieto časti sú pospájané celkovo 16 000 skrutkami. Fasádu celej stanice pokrýva 573 izolačných elementov. Elektrické káble, inštalované na stanici, majú celkovú dĺžku 42 km, vyhrievacie rúry sú dlhé 1 500 metrov. Vetracie kanály majú dĺžku 1 200 metrov a hydraulické potrubia sú dlhé 800 m. V 15 ubytovacích miestnostiach je dokopy 40 lôžok. Predpokladá sa ale, že v zimnom období (teda počas nášho leta) bude na stanici len deväť pracovníkov.

Voda zo snehu

Na stanici sú aj dve práčky a dve sušičky, sauna, šatňa a miestnosť na úpravu vody (z roztopeného snehu). Celková ročná spotreba nafty (na výrobu elektrickej energie, na kúrenie a na prevádzku vozidiel) sa odhaduje na 315 000 litrov. Pretože v Antarktíde obvykle poriadne fúka, museli konštruktéri stanice rátať aj s účinkami vetra. Statické zaťaženie vetrom rýchlosti 174 km/h je okolo 260 ton, krátkodobé dynamické zaťaženie môže byť až 345 ton. Stanica je však navrhnutá na zaťaženie až 517 ton.

Otvorenie pred tromi týždňami

Novú nemeckú antarktickú výskumnú stanicu Neumayer III slávnostne uviedla do činnosti spolková ministerka pre vzdelávanie a výskum Dr. Annette Schavan. Tá však v Antarktíde nebola, len v Berlíne "slávnostne" stlačila jedno tlačidlo. Stalo sa tak len pred tromi týždňami, 20. februára - ešte nikdy sme v tomto seriáli nepredstavili stavbu tak skoro po jej uvedení do činnosti. Mimochodom, ten v úvode spomínaný jediný stály obyvateľ Antarktídy je otec Georgij, kňaz v drevenej pravoslávnej kaplnke sv. Trojice, stojacej od mája 2004 pri ruskej Bellingshausenovej stanici.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.