panovníka. Na dnešnom východnom Slovensku bol v stredoveku hradbami chránený Prešov, Bardejov, Levoča, Kežmarok, Podolínec, Rožňava, Košice. Medzi najlepšie zachované mestské opevnenia patria i hradby v Sabinove, kde zostalo až takmer 40 percen% z ich pôvodnej dĺžky. Zo 16 bášt je aj dnes identifikovateľných ešte 10, z nich 6 v plnej miere.
Umiestnenie
Opevnenie bolo umiestnené po obvode vtedajšieho mesta tak, aby efektívne chránilo toto remeselnícko-obchodné stredisko. Sústava bášt, hradieb a brán ležala na ľavobrežnej terase stredného toku Torysy, pod výraznejším výbežkom Spišsko-šarišského medzihoria. Fortifikácia sa rozkladala v nadmorskej výške od 319 do 323 m. Umiestnenie opevnenia na ochranu už dobre situovaného mesta na diaľkovej obchodnej ceste je teda vhodné, no blízke vyvýšeniny prevyšujúce hradby znevýhodňovali obrancov mesta. Tým však mohlo byť nápomocné hlboké koryto Torysy, ktoré bránilo prístupu do mesta od západu.
Historicko-stavebný vývoj
Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol rozvinutou dedinou. Mal výbornú polohu na krajinskej ceste do Poľska, čo podporilo jeho rýchly hospodársky rast. Po tatárskom plienení sa zintenzívnil prílev osadníkov najmä z nemeckých krajín a od polovice 13. storočia tam fungoval aj trh. Vhodná poloha a vyspelé hospodárske sa aktivizovanie Nemcov spôsobilo, že Sabinov sa v priebehu druhej polovice 13. stor. vyvinul z osady na mesto. Mestské výsady získal r. 1299 a 1405 sa stal už slobodným kráľovským mestom, pričom obdržané košické právo ho zaväzovalo k výstavbe hradieb.
Mesto však nemalo zjavne dostatok peňazí, preto bolo opevnené len priekopou s palisádou. Hradby nestáli ešte ani v polovici 15. stor., keď bolo mesto ľahko dobyté bratríckými vojskami. V listine z r. 1461 sa v súvislosti bojmi v okolí mesta hradby vôbec neuvádzajú a spomína sa len pomoc mesta v zásobovaní. Z toho je zrejme, že mestské opevnenie sa budovalo až po oprave škôd spôsobených bratríckymi nepokojmi. Najstaršie záznamy o hradbách pochádzajú z r. 1482. Mesto bolo múrmi obohnané už do konca 15. stor., keďže na stavbu štedro prispieval kráľ Matej Korvín. Opevnenie sa prebudovávalo aj celé nasledujúce storočie. Funkciu stratilo z dôvodu rozvoja vojenskej techniky na začiatku 18. stor., keď už staré hradby neboli adekvátnym obranným prvkom voči útočným, najmä delostreleckými zbraniam.
Komplex opevnenia vytváral priestor s veľkosťou 445 x 345 m. Celková dĺžka hradieb činila 1,4 km. Komplex pozostával zo 7 m vysokých a 2 m hrubých múrov so strieľňami a ochodzami. V nich boli zakomponované bašty, ktorých celkový počet sa v 16. stor. ustálil na 16. Mesto bolo prístupné dvomi chránenými bránami na severe a juhu.
Dnešný stav lokality
Dodnes ostalo dokopy takmer 500 m dĺžky hradieb. Medzi múrmi najvýraznejšie vystupujú vysoké bašty. Jediná veža na východnom okraji s množstvo kľúčových strieľni ako i bašta s ochodzou a dlhým múrom na južnom hradbovom obvode sú kompletne zreštaurované. Medzi nimi okrem zvyškov múrov zostal aj 2 m vysoký fragment bašty, ktorá strážila prístup od juhu. Najviac bášt a múrov sa zachovalo na západnom okraji opevnenia, no sú k nimi pribudované iné objekty a sú prerastené vegetáciou.
Od juhu na sever tam stoja tieto pozostatky hradieb: 5 m vysoký zvyšok druhej najväčšej bašty, jedna stena polkruhovitej veže, potom časť bašty s podobným pôdorysom, vedľa celá bašta do pôvodnej výšky troch podlaží, so strieľňami, no bez strechy, ďalej na sever opäť kompletne zachovaná polkruhovitá veža, potom bašta stojaca do výšky piateho podlažia, no zase bez zastrešenia a nakoniec šesťboká polygonálna bašta s tromi podlažiami a provizórnym zastrešením. Dlhší pás hradieb leží aj na severovýchodnom okraji.
Ako ho nájsť
Neskorogotické hradby sa zachovali po obvode starého mesta, najmä na západnom a južnom okraji. Zvyšky opevnenia, bašty a múry, sa nachádzajú najmä pozdĺž celej Hradobnej ulice a sčasti pri Ul. 17. novembra. Vstupné brány boli zbúrané kvôli výstavbe hlavnej cesty cez mesto. Napriek vysokej miere zachovania ako po stránke kvantity tak aj kvality sú málo známou a nedocenenou pamiatkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
