Aj jubilant Farkaš bol žiarivou postavou Lokomotívy

Sportnet|13. mar 2009 o 00:00

Celý život spojil s futbalom. Nie sú to nadnesené slová, ale realita, ktorú prinášal a potvrdzoval každý deň. Vari od desiatich rokov, teda celé

polstoročie, prežil viac krajších ako smutnejších chvíľ v kopačkách i s trénerskou taktovkou, jeho meno neraz skloňovali v klubovom i v reprezentačnom živote doma aj v zahraničí. Zaslúžene! Stredopoliar Gejza Farkaš bol totiž nevšednou postavou, akých bolo a je na ihriskách nedostatok.

KOŠICE. S veľkou hráčskou kariérou začínal síce v drese ligovej Lokomotívy v ročníku 1969/70 v Čermeli, avšak rodák z Rožňavy prišiel do Košíc už ako talent s predpokladmi úspešne absolvovať vysokú futbalovú školu a pravidelne potvrdzovať, že je to stredopoliar, ktorý pravidelne patrí do ligovej zostavy.

Moravcova radosť

Bodaj by ju nemal, veď sám úspešne trénoval ligový dorast Spartaka Trnava, a tak dobre vedel, čo to znamená vypiplať kvalitného futbalistu, ktorý bol disciplinovaným a doslova obľúbeným členom kolektívu. Vďaka tomu sa stal veľmi rýchlo oporou Loky. Preto aj počty odohraných zápasov začali počas jeho kariéry pozoruhodne stúpať. A nie hocijako. Konečné číslo 335 štartov mu spolu so Suchánkom st. zabezpečilo v čs. rebríčku medzi Slovákmi 11. stupienok. Napokon, nielenže presvedčivo prekonal hranicu 300 zápasov, ale z druhej línie rozvlnil siete 67-krát. A ak k tomu dodáme, že bol často dispečerom gólových prihrávok, ani sa nemožno čudovať, že patril medzi opory Lokomotívy a podpísal sa často pod jej víťazstvá. Počas 13 ligových sezón to zďaleka nebolo všetko. S jeho menom sa spája triumf v slovenskom a československom pohári v roku 1979, a tiež vystúpenie na bronzový stupienok v predchádzajúcom ligovom ročníku. Kým spoluhráči Móder, Kozák, Józsa, Flešár či Seman si predtým pootvorili dvierka viac alebo menej do A-mužstva čs. reprezentácie, Farkašovi sa takáto pocta neušla ani raz. Nevedno, či sa v tých časoch pražskému vedeniu nášho futbalu zdalo, že z Košíc aj s futbalistami VSS je už v "áčku" veľa hráčov, ale faktom je, že niekedy dostávali šancu hráči, ktorí menej vynikli.

A predsa ho potrebovali!

Aj tak by sa dalo o Gejzovi Farkašovi hovoriť. Dostal totiž až 16-krát pozvánku do juniorskej reprezentácie. Jednak v čase, keď mal podľa rokov na nomináciu nárok, no aj vtedy, keď mohli s mladíkmi hrať aj dvaja starší a skúsenejší hráči. Najväčšiu radosť však prežíval v roku 1972. To sa stal čs. tím do 23 rokov majstrom Európy. Medzi jeho opory patril i Farkaš. Zlatú medailu za titul dostal aj on, hoci nenastúpil vo finále. Dôvod bol jednoduchý. Gejza sa ženil, čo tréneri akceptovali, lebo termín svadby mal už dávnejšie dohodnutý a sotva niekto rátal s tým, že naši to dotiahnu tak ďaleko, veď práve v tomto období sa reprezentačné "áčko" nevedelo výraznejšie presadiť. S výnimkou vojenčiny v Dukle B. Bystrica bol verný železničiarom, ale na záver kariéry si chcel trochu prilepšiť i získať nové skúsenosti. Pobyt na Cypre od leta v roku 1984 neoľutoval.

Z dvoch až šesť rokov

Najskôr si prišiel zahrať cyperskú ligu za AEL Limassol. Po skončení aktívnej činnosti sa stal v klube trénerom mládeže, ktorej vytvorili vynikajúce podmienky. Preto futbal na ostrove aj prispením legionárov mohutne napreduje. Aj po pobyte v Rakúsku sa v roku 1997 vrátil domov, začal opäť v Lokomotíve, ale v čudných časoch, keď niektorí neprajníci z VSŽ prevzali vedenie klubu, v neprehľadnej situácii dlho neostal a sám odišiel. Opäť na Cyprus, kde na vlastnú žiadosť znovu zakotvil pri mladi. Navyše, gréčtina za toľké roky už nebola pre neho cudzia, preto na záver bol rok v Aténach žiaducim pomocníkom Jozefa Bubenka a Karola Peczeho do skončenia ich angažmánu. Ani po druhom návrate Gejza dlho nevydržal bez práce. Najskôr v MFK pripravoval žiakov a potom ho poverili prípravou "béčka", ktoré viedli spolu s Jozefom Móderom v I. lige. Bolo vidno, že za toľké roky sa zžil s mladými hráčmi natoľko, že si v mnohých zápasoch počínali úspešne a hlavne im dal veľa pre budúcnosť, čo výrazne im pomohlo teraz, keď sa zdokonaľujú ďalej v kádri "áčka" pod Kozákovou taktovkou. Od jesene úspešne viedol treťoligový tím Moldavy, ale potom nečakane mal menšie zdravotné problémy. Momentálne netrénuje nikoho, ale dúfajme, že ešte zďaleka nepovedal posledné slovo. Verme, že ho povzbudí aj blížiaca sa šesťdesiatka, ktorú oslávi 13. marca, lebo určite má ešte v talóne všeličo. Predsa ho zdobí futbalové bohatstvo, dosť postrehol i z umenia trénerov Moravca, Kačániho, Reimanna, Jankecha, Ištóka, Belanského a ďalších, no aj rozvaha či prístup k povinnostiam, akými sa nemôže každý pochváliť.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Aj jubilant Farkaš bol žiarivou postavou Lokomotívy