Košická rezerva pribrzdila lídra

olympionikov, dokonca nejaký čas viedol s kormidelníkom Miroslavom Beránkom majstrovský celok maďarského Miskolcu a ďalšie mužstvá, takže tiež už preskákal všeličo.

LIČARTOVCE. Futbalové vrtochy mu nie sú cudzie. Naopak pred ligovým duelom s MFK Košice B priznal, že nikdy nepodceňuje žiadnu zostavu súpera, lebo hráči sa neraz vytiahnú vtedy, keď to nik nečaká. Akoby aj týmito slovami dával najavo, že ani líder nemôže vopred pripisovať body na svoje konto.

Zápas zvratov

Jeho predtuchy potvrdil už úvod. Exceloval v ňom Jurčo, ktorý sa blysol tým, že ho Polgár nevedel zastaviť čistým spôsobom a potom aj strelou zo značky bieleho bodu, ktorou nedal brankárovi Krnáčovi najmenšiu šancu. Hostia si takto rýchlo uvedomili, že ich nečaká prechádzka ružovým sadom. Začali hrať na vysoké obrátky, ale Košičania im zo začiatku úspešne kontrovali. Na futbal si posvietilo aj slnko, žičil mu aj terén, na ktorom sa však onedlho prejavili vyššie hráčske kvality súpera. Navyše hral nebojácne, preto si vytváral príležitosti. Lenže nevyužil ani tie, ktoré si vypracoval, alebo ponúkol mu súper. Kto sa však nevzdáva, vypláca sa mu to. Inter nielen vyrovnal, ale dal aj vedúci gól. Hostia jasali, avšak stali sa zrazu v koncovke veľmi ľahostajní. Napokon, aj tu určitým spôsobom platilo úslovie: "Nedáš, dostaneš!" A hoci opäť z jedenástky, bola taká jasná, že ani túto súper nespochybnil, a tak trénerovi P. Fieberovi neostalo iné len skonštatovať: "Dnes sme stratili dva body. Zohrali sme síce dobrý, ale aj smoliarsky zápas, lebo mali sme kopec šancí, ale sme ich nepremenili, takže musím byť spokojný aj s remízou."

Prečo nehral Šimko?

"Súperovi sme do prestávky dožičili veľa priestoru, čím sa ľahšie dostával do šancí. V druhom polčase sme lepšie vykrývali priestory, boli sme aj dôraznejší, preto sme aj vyrovnali. Musím povedať, že Inter mal viac šancí ako my, a preto som spokojný s remízou," povedal hneď po zápase Ladislav Totkovič, pre ktorého to bol tak trochu nostalgický duel. V minulosti hrával totiž za dorast Interu a začal ešte za Michala Vičana aj v áčku, ale vážne zranenie mu zmarilo veľké hráčske plány. Pre jeho zverencov to bol psychicky oveľa náročnejší zápas ako pre lídra, o ktorom sa už pred výkopom vedelo, že bez ohľadu na výsledok zostane prvý, zatiaľ, čo rezerva musí stále bojovať o záchranu. "A my sme to mali o to náročnejšie, že som nemohol rátať v obrane s našou veľkou oporou Romanom Šimkom pre štyri žlté karty. To bolo vidieť aj na hre tejto formácie, ktorá sa zlepšila v II. polčase po príchode Šprocha miesto Adamicu. Pravda, pomohli nám potom aj stredopoliari, no Inter aj po nejakých odchodoch má stále kvalitné mužstvo." A že je to tak potvrdilo to aj 90 minút tohto zápasu.