naďalej.

BRATISLAVA. Špeciálni sudcovia už vyše dva roky pracujú v situácii, keď sa časť koalície snaží o zrušenie ich súdu. Keď sa to nepodarilo ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi za HZDS, dostali sa na rad poslanci hnutia.

Spolu s ďalšími kolegami zo Smeru a SNS vyzbierali 46 podpisov a pred vyše rokom napadli Špeciálny súd na Ústavnom súde. Ten začne o podaní rozhodovať dnes, ale je málo pravdepodobné, že aj vynesie verdikt. Zatiaľ si len vypočuje argumenty oboch strán.

Dôvody poslancov, ktorí podnet podpísali, sa zúžili najmä na výhrady k platom špeciálnych sudcov. Nepozdáva sa im, aby dostávali o tritisíc eur (vyše 90-tisíc korún) viac ako ostatní sudcovia. "Okresné súdy riešia niekedy závažnejšie prípady ako Špeciálny súd, pričom špeciálni sudcovia majú neporovnateľne iné mzdy," hovorí Ján Kovarčík z HZDS. Proti súdu je aj Monika Smolková zo Smeru, ktorá hovorí, že by sa medzi sudcami nemali robiť výnimky.

Platy a nezávislosť

Právny zástupca parlamentu Radoslav Procházka však tvrdí, že otázka platov vôbec nepatrí do konania pred Ústavný súd. "Takúto výšku navrhol súčasný premiér a jeho návrhu nechýbal racionálny základ," hovorí Procházka.

Platy však nie sú jediný problém, ktorí koaliční poslanci namietajú. Prekážajú im aj previerky, ktorým sa špeciálni sudcovia musia podrobiť.

Má tak byť zabezpečená ich bezúhonná minulosť. Dušan Repák, ktorý zastupuje autorov podania, tvrdí, že previerka je zásahom do nezávislosti sudcov a v rozpore s princípmi deľby moci.

Repákov najzávažnejší argument však je, že Špeciálny súd vznikol ako mimoriadny súd. V podaní ho prirovnáva aj k súdu zriadenému v roku 1923, ktorý zneužili najmä na politické procesy po februári 1948. "Samozrejme, nemožno konštatovať, že Špeciálny súd je nástrojom vládnej moci, ktorá rozhoduje bez opory v zákone, ale číra možnosť zásahu výkonnej moci do výkonu súdnictva spôsobuje pochybnosti o nezávislosti," tvrdí Repák.

Procházka mu oponuje, že takéto porovnanie so súdmi, "ktoré v čase brutálnej komunistickej tyranie vykonávali politické procesy, je buď mimoriadne hlboký omyl alebo naopak úmysel zablatiť identikit Špeciálneho súdu úplne nemiestnymi prirovnaniami".

Má pretŕhať miestne väzby

Špeciálny súd funguje takmer štyri roky. Vznikol ako nástroj na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. "Bol potrebný, lebo mnohé vplyvné osoby mali nadštandardný vplyv na miestnu justíciu a políciu a súdy nevedeli dlhé roky rozhodnúť o závažných prípadoch," hovorí vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH.

Jedným z cieľov Špeciálneho súdu bolo popretrhávanie miestnych väzieb. Tento argument v prospech súdu uznáva aj Repák, podľa ktorého je otázne, či je to dostatočný dôvod. "Na boj so závažnou trestnou činnosťou je možné použiť len povolené zbrane, ktorými sú ústava a zákony," hovorí Repák.

Na to, čo sa stane s už vynesenými rozsudkami Špeciálneho súdu pri jeho uznaní za protiústavný, sa právne názory líšia. Môže nastať situácia, že v už rozhodnutých prípadoch sa bude musieť rozhodovať opäť.

(vš)

* * * RÁMČEK * * *

Argumenty

Dušan Repák, zastupuje autorov podania proti Špeciálnemu súdu

1. Ústavy demokratických štátov mimoriadne súdy zakazujú.

2. Porušenie zásady rovnosti platové zvýhodnenie sudcov Špeciálneho súdu a sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach (rozdiel zhruba tritisíc eur); ako aj veková hranica sudcov Špeciálneho súdu od 35 rokov (sudcovia prvého stupňa majú hranicu 30 rokov).

3. Porušenie nezávislosti sudcov - priamy vplyv výkonnej moci cez bezpečnostné previerky NBÚ.

Radoslav Procházka, zastupuje parlament

1. Špeciálny súd sa od mimoriadnych súdov líši rovnako, ako sa od nich líšia vojenské, konkurzné, volebné súdy... Špeciálny je na súde len jeho názov.

2. Výška mzdy a príplatku sudcov nepatrí do konania pred Ústavný súd, najlepšie je na posúdenie vybavený zákonodarca.

3. Zákonná úprava previerok je v súlade s ústavou; hypotetické argumenty týkajúce sa jej prípadnej nezákonnej aplikácie Ústavný súd dosiaľ vždy odmietol ako irelevantné na posúdenie ústavnosti.