vencovité (koronárne) tepny. Akékoľvek poškodenie týchto tepien, napríklad ich zúženie či upchávanie, vedie k nedostatočnej činnosti srdca a tým aj k ohrozeniu zdravia či až života človeka. Na zisťovanie stavu vencovitých tepien používajú kardiológovia v stále rastúcej miere počítačovú tomografiu. Počítačová tomografia ä známa pod skratkou CT) je rádiologická vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazovať orgány vnútra ľudského tela. Z toho ale vyplýva, že ľudské telo je počas vyšetrovania metódou CT vždy vystavené určitej dávke ionizačného žiarenia. Odborníci sa pritom zhodujú na tom, že dávky röntgenového žiarenia treba, pokiaľ možno, minimalizovať. V praxi sa však takáto minimalizácia nie vždy darí. Nasvedčujú tomu výsledky výskumu tímu lekárov z Nemeckého centra pre srdce v Mníchove, ktoré boli nedávno publikované v časopise Americkej lekárskej spoločnosti JAMA. Tu treba možno spomenúť, že vo vyspelých krajinách je počítačová tomografia najväčším medicínskym zdrojom radiačnej záťaže obyvateľstva. Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností, možno uviesť, že radiačná záťaž sa meria v jednotkách, nazvaných sievert (skratka Sv), resp. v tisícinách tejto jednotky, teda v milisievertoch (mSv). Spomenutý tím nemeckých lekárov na čele s Dr. J. Hausleiterom zisťoval radiačnú záťaž pacientov, ktorí sa v 50 centrách počítačovej tomografie na celom svete(z toho 15 v Nemecku) podrobili kardiologickému vyšetreniu. Štúdia, na ktorej sa podieľalo približne 2 000 pacientov. Dospela k výsledku, že priemerná záťaž pacienta pri vyšetrení srdca počítačovou tomografiou bola 12 mSv. Pre porovnanie možno uviesť, že pri vyšetrení oblasti brucha je radiačná záťaž pacienta približne 10 mSv, pri zavádzaní srdcového katétra okolo štyri až päť mSv a pri röntgenovom snímkovaní hrudníka približne len 0,02 mSv. Tím nemeckých lekárov znepokojilo najmä to, že dávky žiarenia, ktoré pacienti pri kardiologickom tomografickom vyšetrovaní dostali, mali veľký rozptyl. Zatiaľ čo na niektorých klinikách bola dávka žiarenia len 4,5 mSv na pacienta, na iných to bolo až 30 mSv. Čo je ale príčinou takéhoto veľkého rozptylu. Tím, ktorý spomenutú štúdiu zverejnil, tvrdí, že rozdiely sú spôsobované najmä typom použitého tomografu, napätím na röntgenovej trubici a režimom snímania. Dávka ionizujúceho žiarenia však závisí aj na vyšetrovanej osobe napríklad pacienti s nadváhou či osoby s nepravidelným srdcovým rytmom si obvykle vyžadujú väčšiu dávku žiarenia. Čo však z uvedeného výskumu vyplýva? Na základe zistených skutočností o pomerne vysokých dávkach by si podľa Hausleiterovho tímu mal lekár vždy položiť otázku, či je vyšetrenie pacienta metódou CT skutočne nevyhnutné. Niektorí lekári totiž tvrdia, že poruchy prekrvenia srdcového svalu (to je najdôležitejší dôvod vyšetrenia vencovitých tepien) sa dajú zistiť aj inými metódami, nespočívajúcimi na využití röntgenového žiarenia.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
