zliatiny). Titán je chemický prvok s atómovým číslom 22, jeho hustota je 4,5 g/cm3 a jeho bod topenia je 1 668 stupňov Celzia. Za dve najvýznamnejšie vlastnosti titánu možno považovať jeho odolnosť voči korózii a vysoký pomer pevnosti k hustote (najvyšší pomer zo všetkých kovov). Na našej planéte sa síce titán hojne vyskytuje, ale výlučne vo forme zlúčenín. Titán je deviatym najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v zemskej kôre a nachádza sa najmä v minerálnych depozitoch (rutil a ilmenit).

Objavený v roku 1791

Tento prvok objavil Angličan William Gregor v roku 1791, ale meno mu dal Martin Heinrich Klaproth, a to podľa Titanov, bohov gréckej mytológie. Horniny s vysokým obsahom titánu sa ťažia najmä v Austrálii, kanade, Číne, Indii, na Novom Zélande, v Nórsku a na Ukrajine. Celkové známe zásoby titánu sa odhadujú na vyše 600 miliónov ton. Snáď jedinou nevýhodou titánu je veľmi nákladný spôsob jeho výroby z hornín. Preto je titán približne päť ráz drahší ako ušľachtilá (nehrdzavejúca) oceľ.

Ročne 90 000 ton

Ročná výroba titánu predstavuje okolo 90 000 ton, zatiaľ čo ušľachtilej ocele sa vyrobí približne 15 miliónov ton. Svetový trh s titánom rastie od roku 1983 ročne o 3 až 6 %. Najväčším svetovým výrobcom titánu je ruská spoločnosť VSMPO-Avisma, ktorej podiel na celosvetovej výrobe je okolo 29 %. Na titáne sa pri styku s kyslíkom vytvorí tenučká priehľadná vrstva oxidu, ktorá už prakticky nereaguje so žiadnymi látkami. Preto možno súčasti z titánu resp. jeho zliatin používať napríklad aj v slanej morskej vode.

Nie je toxický

Pretože titán nie je pre ľudí toxický a navyše, na rozdiel od niklu, chrómu či kobaltu nespôsobuje žiadne alergie, možno z titánu vyrábať umelé kĺby, ale napríklad aj tenisové rakety a predmety dennej spotreby. Rozširuje sa aj používanie titánu v architektúre (titánovými plechmi je pokrytá fasáda Guggenheimovho múzea v Bilbau). Nečudo, že ľahké a pevné titánové zliatiny našli uplatnenie vo vojenskej technike. V 50. a 60. rokoch minulého storočia začal Sovietsky zväz využívať titán pri stavbe ponoriek. Americká vláda považovala titán v období studenej vojny za strategický materiál a uchovávala značné množstvá tzv. titánovej peny. Pred približne pol storočím sa začali titánové zliatiny používať aj pri konštrukcii lietadiel.

Lopatky z titánovej zliatiny

Dnes sa titánové zliatiny (najmä zliatina s typovým označením 6AL-4V) využívajú v značnom rozsahu pri výrobe dopravných lietadiel. Z titánovej zliatiny sú zhotovené najmä lopatky a disky prúdových motorov, ale aj skrine motorov, časti podvozku a trupu a rôzne spojovacie časti. Obrovské poschodové dopravné lietadlo Airbus A380 obsahuje približne 145 ton titánových zliatin, známe jumbo (Boeing 747) obsahuje asi 45 ton týchto zliatin. V pripravovanom type Boeing 787 budú časti, zhotovené z titánu, mať dokopy hmotnosť okolo 134 ton. Titánové zliatiny sa však používajú aj pri výrobe zariadení pre chemický a petrochemický priemysel, pri výrobe papiera a pri výrobe výmenníkov tepla pre odsoľovacie zariadenia.

Tenisové rakety aj šperky

Z titánových zliatin sa zhotovujú aj tenisové rakety, golfové palice a rámy bicyklov. Takéto zliatiny sa používajú aj na výrobu ľahkých potrieb pre špičkových horolezcov a extrémnych športovcov i na výrobu ľahkých rámov pre okuliare. Treba spomenúť aj to, že v ostatných rokoch sa stávajú populárnymi šperky z titánových zliatin, pretože takéto šperky nespôsobujú alergie a možno ich nosiť aj v morskej vode. Pretože implantáty z titánových zliatin nie sú feromagnetické, možno pacientov s takýmito implantátmi bez problémov podrobovať aj vyšetreniu pomocou jadrovej magnetickej rezonancie (pri tejto metóde sa používa silné magnetické pole). Možno ešte spomenúť, že človek denne prijme potravou priemerne 0,8 miligramu titánu, ktorý sa však prakticky v tele neabsorbuje.