Korzár logo Korzár
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Skaza a oživenie najväčšej knižnice antickej doby v Alexandrii

Knižnica v Alexandrii v Egypte bola najväčšou knižnicou antickej doby. Založil ju okolo roku 295 pred n. l., prolemaios I. Sótér (prvý z macedónskej

dynastie Ptolemaiovcov na egyptskom tróne). Jej poslaním malo byť udržiavanie gréckej kultúry a vzdelanosti v Egypte, ktorý bol pomerne konzervatívny.

Mesto Alexandria má meno podľa svojho zakladateľa Alexandra Veľkého, ktorý z neho chcel vybudovať hlavné mesto svojej ríše. Ním sa stalo za Ptolemaia a bolo až do roku 30 pred n. l. Vtedy dobyl Egypt Augustus a Alexandria sa stala sídlom rímskych, neskôr byzantských guvernérov a druhým najväčším mestom po Ríme.

Slávne osobnosti

Knižnica sa stala slávnou za Ptolemaia II. Filadelfa, ktorý ju dobudoval a vybavil knihami, aj zvitkami. Presný počet zvitkov knižnice nie je známy, pravdepodobne dosahoval číslo 400 tisíc papyrusových "trubičiek", z ktorých najcennejšie boli uložené v kožených a hodvábnych puzdrách. Ako získavali knihy do tejto slávnej knižnice, o tom sa šírili najrôznejšie historky. K najznámejším patrí - možno je to vtip - o prehliadkach každej lode, ktorá priplávala do Alexandrie. Ak úradníci našli na jej palube nejaký rukopis, skonfiškovali ho a namiesto neho dostal majiteľ kópiu. Knihy aj kupovali, a to z Atén a Rodosu.

Prvé knihy sa objavili v dobe antického R9ma a zaobchádzalo sa s nimi veľmi starostlivo a opatrne, ukladali ich do drevených schránok - volali sa armarie (z toho vznikol asi výraz almara). Knihovníci a správcovia knižnice boli veľmi vzdelaní, boli to slávni filozofi, filológovia a učenci. Prvým knihovníkom bol údajne Zenodotus, ďalší Eratosténes (234 - 195 pred n. l.). Aristofanes Byzantion, ktorý pôsobil v knižnici v rokoch 195 - 191 pred n. l. bol autorom prvého rozsiahleho gréckeho slovníka a jedným z najznámejších a najvýznamnejších antických filológov. Bol ním aj Aristarchos zo Samotráky, tiež grécky filozof, ktorý vydal a komentoval Homérovo dielo. O toto dvetisícročné vydanie sa opierajú aj dnešné Homérove texty. Grécky učenec Apolonius Thódsky, básnik a autor eposu Argonautika, v ktorom spracoval príbeh plavby Argonautov za zlatým rúnom, bol tiež knihovníkom alexandrijskej knižnice. Jej správcom bol údajne aj jeho učiteľ Kallimachos, obľúbenec kráľa Ptolemaia II Filadelfa a jeho manželky Arsinoe. Jeho kráľ poveril spracovaním odborného katalógu knižnice. Zostavil abecedný zoznam gréckych autorov a ich diel s biografickými údajmi a poznámkami k originalite (pravosti) textu a jeho obsahu. Tento katalóg tzv. Pinakés úplne zodpovedá súčasným požiadavkám.

Požiar a skaza

Nikto nevie, ako vyzerala historická knižnica. Postihla ju skaza, ktorú spôsobil požiar v roku 47 aj v roku 43 pred n. l. O druhom požiari sú zaznamenané dve verzie. Podľa jednej Július Caesar zapálil svoju flotilu, aby sa jej nezmocnili Egypťania a podľa druhej vyslal horiacu loď medzi nepriateľské, aby ich takto podpálil. Nezáleží na tom, ktorá verzia je pravdivá, výsledok každej bol katastrofický, pretože oheň sa rozšíril do prístavu a okolitých častí Alexandrie a zasiahol aj slávnu knižnicu. Líšia sa aj správy o množstve zničených zväzkov - Seneka píše o skaze všetkých a Plutarchos iba o zničení knižnice: Zvitky, ktoré sa stratili, čiastočne nahradil veľkorysý dar Marka Antónia jeho milenke egyptskej kráľovnej Kleopatre VII. Bolo ich 200 tisíc a pochádzali z knižnice v Pergamone.

Najväčšiu stratu utrpela Alexandrijská knižnica v roku 642, kedy Alexandriu dobyli moslimovia. Chalka Omar na otázku, čo s knižnicou, jednoznačne rozhodol o jej osude: "Ak sú tieto grécke knihy v súlade s božími knihami, sú zbytočné a nemusia sa uchovávať. Ak sú s nimi v rozpore, sú škodlivé a musia byť zničené." A potom vzácnymi zvitkami a drahocennými knihami kúrili v kúpeľoch.

Matka všetkých knižníc

O výstavbe novej knižnice, ktorá by mala nadväzovať na slávnu tradíciu a stať sa svetovým a kultúrnym centrom sa dlho uvažovalo. V roku 1988 bola založená Generálna organizácia pre výstavbu alexandrijskej knižnice a o dva roky medzinárodná komisia pod predsedníctvom manželky egyptského prezidenta Suzanne Mubarakovej. Členmi komisie sa stali králi, prezidenti a predstavitelia krajín z celého sveta. UNESCO sľúbilo podporu projektu na výstavbu "Matky všetkých knižníc" a vyzvalo 228 členských štátov aby pomohli projekt financovať a vypísalo medzinárodnú súťaž na projekt. Víťazom sa stala nórska firma. Zostávalo nájsť miesto pre výstavbu (archeológovia stále hľadajú miesto, kde stála pôvodná knižnica) a vybrali pre ňu to, kde stál kedysi prvý maják na svete - Faros, označovaný ako jeden zo siedmich divov sveta a zničený v 14. storočí.

Knižnica stojí od roku 2002, má 13 poschodí a je označovaná ako architektonický zázrak. Bude mať 9 miliónov zväzkov a stelesňuje už teraz kultúrnu históriu Egypta aj poslanie matky všetkých knižníc svojej starovekej predchodkyne.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spacák na kozmetiku?
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  3. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 983
  2. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 8 438
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 323
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 946
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 687
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 113
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 2 324
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 183

Blogy SME

  1. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  2. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  3. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  4. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  5. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  6. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 417
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 887
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 935
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 881
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 437
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 185
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  2. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  3. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  4. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  5. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  6. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  8. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 417
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 887
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 935
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 881
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 437
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 185
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu