dynastie Ptolemaiovcov na egyptskom tróne). Jej poslaním malo byť udržiavanie gréckej kultúry a vzdelanosti v Egypte, ktorý bol pomerne konzervatívny.

Mesto Alexandria má meno podľa svojho zakladateľa Alexandra Veľkého, ktorý z neho chcel vybudovať hlavné mesto svojej ríše. Ním sa stalo za Ptolemaia a bolo až do roku 30 pred n. l. Vtedy dobyl Egypt Augustus a Alexandria sa stala sídlom rímskych, neskôr byzantských guvernérov a druhým najväčším mestom po Ríme.

Slávne osobnosti

Knižnica sa stala slávnou za Ptolemaia II. Filadelfa, ktorý ju dobudoval a vybavil knihami, aj zvitkami. Presný počet zvitkov knižnice nie je známy, pravdepodobne dosahoval číslo 400 tisíc papyrusových "trubičiek", z ktorých najcennejšie boli uložené v kožených a hodvábnych puzdrách. Ako získavali knihy do tejto slávnej knižnice, o tom sa šírili najrôznejšie historky. K najznámejším patrí - možno je to vtip - o prehliadkach každej lode, ktorá priplávala do Alexandrie. Ak úradníci našli na jej palube nejaký rukopis, skonfiškovali ho a namiesto neho dostal majiteľ kópiu. Knihy aj kupovali, a to z Atén a Rodosu.

Prvé knihy sa objavili v dobe antického R9ma a zaobchádzalo sa s nimi veľmi starostlivo a opatrne, ukladali ich do drevených schránok - volali sa armarie (z toho vznikol asi výraz almara). Knihovníci a správcovia knižnice boli veľmi vzdelaní, boli to slávni filozofi, filológovia a učenci. Prvým knihovníkom bol údajne Zenodotus, ďalší Eratosténes (234 - 195 pred n. l.). Aristofanes Byzantion, ktorý pôsobil v knižnici v rokoch 195 - 191 pred n. l. bol autorom prvého rozsiahleho gréckeho slovníka a jedným z najznámejších a najvýznamnejších antických filológov. Bol ním aj Aristarchos zo Samotráky, tiež grécky filozof, ktorý vydal a komentoval Homérovo dielo. O toto dvetisícročné vydanie sa opierajú aj dnešné Homérove texty. Grécky učenec Apolonius Thódsky, básnik a autor eposu Argonautika, v ktorom spracoval príbeh plavby Argonautov za zlatým rúnom, bol tiež knihovníkom alexandrijskej knižnice. Jej správcom bol údajne aj jeho učiteľ Kallimachos, obľúbenec kráľa Ptolemaia II Filadelfa a jeho manželky Arsinoe. Jeho kráľ poveril spracovaním odborného katalógu knižnice. Zostavil abecedný zoznam gréckych autorov a ich diel s biografickými údajmi a poznámkami k originalite (pravosti) textu a jeho obsahu. Tento katalóg tzv. Pinakés úplne zodpovedá súčasným požiadavkám.

Požiar a skaza

Nikto nevie, ako vyzerala historická knižnica. Postihla ju skaza, ktorú spôsobil požiar v roku 47 aj v roku 43 pred n. l. O druhom požiari sú zaznamenané dve verzie. Podľa jednej Július Caesar zapálil svoju flotilu, aby sa jej nezmocnili Egypťania a podľa druhej vyslal horiacu loď medzi nepriateľské, aby ich takto podpálil. Nezáleží na tom, ktorá verzia je pravdivá, výsledok každej bol katastrofický, pretože oheň sa rozšíril do prístavu a okolitých častí Alexandrie a zasiahol aj slávnu knižnicu. Líšia sa aj správy o množstve zničených zväzkov - Seneka píše o skaze všetkých a Plutarchos iba o zničení knižnice: Zvitky, ktoré sa stratili, čiastočne nahradil veľkorysý dar Marka Antónia jeho milenke egyptskej kráľovnej Kleopatre VII. Bolo ich 200 tisíc a pochádzali z knižnice v Pergamone.

Najväčšiu stratu utrpela Alexandrijská knižnica v roku 642, kedy Alexandriu dobyli moslimovia. Chalka Omar na otázku, čo s knižnicou, jednoznačne rozhodol o jej osude: "Ak sú tieto grécke knihy v súlade s božími knihami, sú zbytočné a nemusia sa uchovávať. Ak sú s nimi v rozpore, sú škodlivé a musia byť zničené." A potom vzácnymi zvitkami a drahocennými knihami kúrili v kúpeľoch.

Matka všetkých knižníc

O výstavbe novej knižnice, ktorá by mala nadväzovať na slávnu tradíciu a stať sa svetovým a kultúrnym centrom sa dlho uvažovalo. V roku 1988 bola založená Generálna organizácia pre výstavbu alexandrijskej knižnice a o dva roky medzinárodná komisia pod predsedníctvom manželky egyptského prezidenta Suzanne Mubarakovej. Členmi komisie sa stali králi, prezidenti a predstavitelia krajín z celého sveta. UNESCO sľúbilo podporu projektu na výstavbu "Matky všetkých knižníc" a vyzvalo 228 členských štátov aby pomohli projekt financovať a vypísalo medzinárodnú súťaž na projekt. Víťazom sa stala nórska firma. Zostávalo nájsť miesto pre výstavbu (archeológovia stále hľadajú miesto, kde stála pôvodná knižnica) a vybrali pre ňu to, kde stál kedysi prvý maják na svete - Faros, označovaný ako jeden zo siedmich divov sveta a zničený v 14. storočí.

Knižnica stojí od roku 2002, má 13 poschodí a je označovaná ako architektonický zázrak. Bude mať 9 miliónov zväzkov a stelesňuje už teraz kultúrnu históriu Egypta aj poslanie matky všetkých knižníc svojej starovekej predchodkyne.