ostali niektoré dvere zatvorené. Správne kľúčiky k srdciam dám zase až tak veľmi nehľadal, keďže sa drží teórie, že stačí otvoriť jedno srdce, ak je tým pravým. Dlhé roky je verný pražskému Národnému divadlu, hoci ho zajačie úmysly vonkoncom neobchádzali. Václav Postránecký si našiel čas na rozhovor pred predstavením "Moje teta, tvoje teta", v rámci ktorého navštívil Košice spolu s herečkou Ninou Jiránkovou.
Už ako malý ste boli detskou hereckou hviezdou a mňa by zaujímalo, ako sa vám potom stalo, že ste sa išli vyučiť za zámočníka? Čo odrazu zapríčinilo posun k čomusi takémuto pragmatickému?
- Ono to nevyšlo z mojej hlavy. Bola to predstava môjho otca, ktorý bol politicky orientovaný tak, že remeslo podľa neho malo zlaté dno a predstavovalo ideálnu odrazovú plochu pre ďalší život. Vyučil som sa veľmi dobre, výučný list som mu vložil do ruky a povedal som: Robil som to kvôli tebe tatko a vôbec o to nestojím. Nikdy som potom ako zámočník nepracoval, ani sekundu. Odovzdal som mu to a utiekol z domova, pretože som ešte nebol plnoletý. Skrátka sme si nemohli nájsť žiadnu styčnú plochu, na ktorej by sme sa s otcom zhodli. A toto bol vlastne aj dôvod, prečo som sa z núdze dostal k divadlu. To bolo totiž to jediné, za čo mi bol niekto ochotný platiť. (Smiech.)
Nevzala vám skorá popularita kúsok detstva? Ako si spomínate na toto obdobie?
- Nevzalo mi to nič, akurát tak povinnú školskú dochádzku, z ktorej som bol uvoľňovaný. Darilo sa mi to ale veľmi ľahko doháňať. A to, že som hrával, sa takto povedať nedá. Viete, mne vždy cuká kútikmi, keď kdejaká hviezdička popmusic, manekýnka, alebo moderátorka tvrdí, že bola prácou v detstve zneužitá. Herectvo je disciplína veľmi náročná a všetci tí ostatní, čo sa za hercov len vydávajú, sú obyčajnými účinkujúcimi. A to je veľký rozdiel. Takže i deti sú vlastne vždy len účinkujúcimi.
Hoci ste sa zámočníctvu napokon nevenovali, predsa len ste sa stali odborníkom na zámky. Prezraďte, či pred vami v živote ostali nejaké dvere aj zatvorené, alebo vám ich dokonca ktosi zabuchol pred nosom? Alebo ste dieťaťom Šťasteny a vždy sa vám všetko darilo?
- Našťastie nie som dieťa Šťasteny, pretože tie obyčajne dopadnú zle. (Smiech.) Ale musím povedať, že hoci ma otcova voľba samozrejme hlboko neuspokojovala, neskôr, keď som dospel, som mu bol dodatočne vďačný. Pretože manuálna zručnosť sa v živote kupodivu častokrát človeku hodí a mne veľakrát pomohla. Veľmi rád tiež kreslím, robím sochy, majstrujem... Predstavy sa mi takýmto spôsobom neskutočne rýchle uskutočňujú a zhmotňujú. A keďže sa venujem aj réžii, často si vypomáham tým, že robím aj výpravu pre jednotlivé scény. Vyrobenie makiet je veľa ušetrenej práce.
Cez koho alebo čo ste sa dostali k maľovaniu?
- V tomto som tak trošku opatrnejší. Mám totiž medzi výtvarníkmi množstvo kamarátov, dokonca ešte viac, ako medzi hercami a veľmi dobre viem, že je to zvrchované umenie. Povedal by som dokonca, že ešte zvrchovanejšie ako herectvo. Maliarom totiž nemôžete byť na popoludnie, či na víkend, tomu musíte podľahnúť na celý život. Tým sa musíte trápiť, musí vás to bolieť. Musíte to mať skrátka prežité vo všetkých životných fázach a situáciách. V tom je ten kumšt. Som preto len taký účinkujúci maliar, skôr len taký ´čmárálek´. Kreslím však rád, krášli a zjednodušuje mi to život a pomáha mi to pri práci.
Keď sa ešte odvinieme od zámočníctva, darilo sa vám v živote nachádzať kľúčiky k srdciam dám?
- Pozrite sa, tieto kľúčiky človek nájde veľmi skoro. Ja som vlastne už od troch rokov skúmal rôzne technológie kontaktu s opačným pohlavím a mal hromadu úhlavných priateliek. Smola je ale v tom, že pokiaľ je to celé hra, tak to všetko krásne vychádza. Jedného dňa však zistíte, že láska je už len na heslo, ktoré má častokrát bankový charakter. Zrazu sa tiež ukáže, že je to celé len stávka, ale hravosť sa z toho celého vytratí. Pre rôznych Don Juanov je samozrejme prestíž otvoriť tých srdiečok čo najviac. Lenže v nich nachádzajú viac-menej vždy to isté. Podľa mňa preto úplne stačí, keď si otvoríte len jedno, ak je to to správne. To vás totiž dokáže prekvapovať donekonečna.
Členom činohry pražského Národného divadla ste sa stali v roku 1979 a pôsobíte tam dodnes. Nikdy ste nemali zajačie úmysly a nekoketovali s myšlienkou ísť na voľnú nohu?
- Úprimne povedané, o tom uvažuje každý. Ešte som sa nestretol s človekom, ku ktorému by sa Národné divadlo, aspoň to naše pražské, zachovalo vo všetkých situáciách bezvýhradne slušne. To sa naozaj nestalo nikomu. Nie je teda zvláštne uvažovať o odchode. To je vlastne bežná disciplína.
Zvláštne ale teda je, že ste ostali...
- Je to čiastočne podmienené tým, že medzi jeden z mojich projektov patrí aj celoštátna súťaž pre najlepších hercov Ceny Thálie, ktorá sa každoročne odohráva v Národnom divadle. Kontakty na samotnú budovu a na ľudí v nej sú v tomto prípade nenahraditeľné. Ak by som odišiel, ukázali by mi chrbát, musel by som sa presunúť inam a všetko by sa skomplikovalo. Tiež som aj prezidentom Hereckej asociácie, a keď človek takto stojí na tom poschodí, ktoré je pre prestíž danej organizácie považované za najvyššie, tak je to veľmi zaväzujúce.
Vyhovuje vám mať takéto byrokratické povinnosti? Prečo ste neostali len hercom a neužívali si bohémsky život?
- Vlastne mi to silno nevyhovuje a ani mi to nikdy nevyhovovalo. Aj napriek tomu, že som zakladajúcim členom Hereckej asociácie, sa mi vedúcu funkciu darilo pätnásť rokov odmietať. Teraz to už však ťahám pekných pár rokov a mienim s tým konečne seknúť. Úprimne povedané, altruizmus je síce povinnosť človeka zriecť sa svojich vecí v prospech ostatných, ale má to svoje medze. A sily, ktoré u mňa našťastie ešte trošku držia pohromade, by som rád využil na prácu, ktorá je spätá s herectvom, než s nejakou službou niekomu. Myslím, že som sa už naslúžil až až.
Máte za sebou obrovské množstvo pekných filmových i divadelných rolí, ale predsa len na Slovensku najviac rezonuje snímka ´S tebou mě baví svět´. Máte vy vôbec ešte tento titul rád, keď sa naň chtiac-nechtiac dívate niekoľkokrát do roka?
- V tomto prípade som asi naozaj málo chápavý, ale dodnes nerozumiem, prečo má tento film takú úžasnú odozvu. Mám na to niekoľko rôznych vysvetlení, ktoré sú rozumné a uspokojivé, ale to podstatné mi stále nedochádza. Nerozumiem, prečo trvá tak dlho to, že to toľko generácií považuje za rovnako silné.
S kým baví svet najviac vás?
- Ó, tých ľudí je našťastie veľa. Uisťujem vás ale, že sa cítim oveľa lepšie medzi obyčajnejšími ľuďmi, než medzi takzvanou smotánkou. To je totiž kapitola sama osebe a tam to nie je pekné miesto ani na odpočívanie, ani na to niečo pekné sa dozvedieť. Oveľa radšej a veľmi vďačne sa stretávam s bežnými ľuďmi a čerpám z nich inšpirácie. Zbožňujem napríklad cestovanie po republike v rámci zájazdov. To je jedna z disciplín, ktorá ma úplne napĺňa.
Čo sa vám na tom najviac páči?
- Ono totiž pocit, ktorý máte z toho, že ste pre ľudí niečím výnimočným, je úžasný. Nie preto, že ste nejaký slávny, ani že ste mimoriadne dobrý, ale že v mieste, kde oni bývajú, sa vyskytujete a niečo pre nich robíte. Toto je strašne dôležité. Pretože keď diváci prídu do Národného divadla, načančajú sa a ženy si urobia hlavy, my o tom na javisku nevieme. Keď však prídete v rámci zájazdu za ľuďmi vy, tak o výnimočnosti toho stretnutia určite viete. Divadlo nikdy nevzniká na javisku, ale vždy vzniká v hlavách ľudí. Keď je v hľadisku tristo ľudí, tak aj vzniká tristo predstavení. V každej hlave trošku iné. A o to práve ide. A keď k tomuto zázraku dôjde práve tam, kde títo ľudia žijú a za bežných okolností im všetko príde všedné a zrazu ste medzi nimi a ozvláštnite im stereotyp, tak je ten zážitok o to väčší.
* * *
"Jedného dňa zistíte, že je láska už len na heslo, ktoré má častokrát bankový charakter."
Profil:
n narodil sa v roku 1943 v Prahe
n je herec, režisér, divadelný pedagóg a súčasný prezident Hereckej asociácie
n herectvu sa ochotnícky venoval už od detstva, v divadle pôsobí od začiatku 60.rokov 20. storočia
n od roku 1979 je členom činohry Národného divadla v Prahe
n už roky pôsobí ako funkcionár Hereckej asociácie, ktorá udeľuje prestížne Ceny Thálie. V tomto období je jej prezidentom.
n je aj úspešným filmovým hercom, divákom sa najviac zapísal do povedomia účinkovaním vo filme S tebou mě baví svět
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
