ktorý zariadilo 101 poslancov dolnej komory parlamentu, sme potrebovali asi ako trojitú fraktúru dutiny lebečnej.
Paradoxom je, že česká sociálna demokracia, ktorá procedúru "impeachmentu" spustila, nenavrhovala toto piate odvolávanie o nič vážnejšie ako predchádzajúce štyri, ktoré už v tomto volebnom období prehrala. Teda ako mediálny cirkus, pozdrav voličom, že existujú a nespia na vavrínoch ani po slávne vyhratých senátnych a krajských voľbách v októbri. To, čo privodilo zvrat a senzáciu, bola akási rekonfigurácia síl a záujmov v temnej zóne prebehlíkov a "nezávislých" (resp. "nezařazených"), na hlasoch ktorých bol Topolánek od začiatku závislý. Pieskami mohli zahýbať i najnovšie škandály, teda podľa niektorých českých politológov, avšak z Košíc sa to javí skôr tak, že v zaujatí unijným predsedníctvom stratil Topolánek iniciatívu v obchodovaní s vplyvom. Po slovensky: Štyrom koaličným "rebelom" dokázali lobisti ČSSD konečne predložiť také ponuky, ktoré odmietnuť by bola škoda, resp. väčšia strata ako pár poslaneckých platov, o ktoré v prípade rozpustenia snemovne prídu. Na toto sa Topolánek hnevať ani sťažovať ozaj nesmie, na rovnakom princípe postavil vládu v januári 2007... To, na čo sa sťažovať môže a má nárok, je perfídna hra prezidenta, ktorého vplyv na dvoch "rebelov" ODS, Tlustého a Schwippela, je taký, že zafungovali ako "skřivánci na niti". Hehehe.
Václav Klaus, ktorý po tom, čo sa nechal na ramenách Topolánka vyniesť druhýkrát na Hrad, otočil o 180 stupňov a de facto vyhlásil ODS vojnu, získava týmto rozhodnutím parlamentu obrovský manévrovací priestor. Hoci mu Topolánek pripomína, aby sa držal ústavných zvyklostí, podľa ktorých náleží právo na premiéra vždy víťaznej strane vo voľbách, je len na Klausovej slobodnej vôli, komu dá poverenie. Nevraviac o alternatíve, že ak mu šéf ČSSD donesie na papieri 101 hlasov, trebárs aj s komunistickými, nemá ani na výber... Najpravdepodobnejší scenár je, že vláda v demisii ponesie svoj kríž až do konca českého predsedníctva v júni. Už skôr sa však začne, podľa aktuálneho stavu preferencií, vojna o termín predčasných volieb.
To predsedníctvo však včerajší verdikt zásadne oslabuje, čo poškodí nielen záujmy české, ale všetkých, ktorí berú kľúčové hodnoty EÚ vážne. Keby si totiž niekto nevšimol, sú to práve Česi (a ešte EK), ktorí zo svojej dočasnej pozície bránia v chaose tejto krízy najpevnejšie princípy ako slobodný pohyb kapitálu, pracovných síl a pod. Nie je vylúčené, že teraz sa z Eiffelovky spustí Sarkozy s návrhom nejakej improvizácie (akože nie je možné, aby v takej veľkej kríze šéfovala Európe vláda bez dôvery). To, čo môže znamenať z pohľadu trhov situácia, keď v Budapešti ani Prahe zrazu nie je regulárna vláda, sme si načrtli ešte včera. Treba sa dobre modliť, aby nespanikárili ako nedávno. A ak už hej, aby v tom prievane z dvoch strán nesfúklo aj Slovensko...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
