Starožitné predmety si našli svoje miesto v slovenskej izbe

V okrese Rožňava leží obec Ochtiná, ku ktorej sa viaže prvá písomná zmienka ešte z roku 1281 a má približne 553 obyvateľov. Žije tu ešte aj dnes niekoľko ľudí, ktorí sa snažia udržiavať tradície svojich predkov. Jedným z nich je aj Ján Nemčko.

OCHTINÁ. V minulosti sa takmer každá rodina v Ochtinej venovala ručnému tkaniu. Rodák z obce, neskôr starosta Ján Nemčko sa rozhodol tieto tradície uchovať.

V obci sa pestoval ľan

"Na moju rodnú obec som veľmi hrdý," zdôraznil 66-ročný bývalý starosta. A vzápätí sa pustil do vysvetľovania celého procesu od pestovania ľanu až po tkanie. "V minulosti sa v našej obci pestoval ľan, z ktorého ženy tkali. Z plátna sa šili nohavice, košele, zástery, posteľné plachty, aj koberce."

Ľan ľudia pestovali na svojich poliach. "Na jar ľanové semená ľudia zasiali na zemiach. V letnom období sa na rastlinách vytvorili nové semená. Až keď celkom dozreli, ľan sa povyťahoval zo zeme a dával sa do zväzkov, v ktorých sa sušil. Celý ten čas boli zväzky usušenej rastliny vonku, kde na ne cez noc padala rosa a počas dňa sa opäť vysušil," priblížil postup J. Nemčko. "Až keď sa ľan začal lámať, mohli sa z neho povyberať semená, ktoré sa odložili pre ďalšiu sejbu."

Ako vnikla slovenská izba

V priestoroch svojho domu sa J. Nemčko rozhodol zariadiť jednu izbu, ktorá v sebe ukrýva rôzne kuchynské pomôcky pre gazdinky z čias našich prastarých rodičov, ako sú košíky na domáci pečený chlieb, či keramika. Izbu skrášľuje priadka, kolovrátok, trlica, krosná, zopár kusov starožitného nábytku a nechýba tu ani ručne vyrezávaná kolíska. Nájde sa v nej aj zopár kusov starožitných kníh, písaných v biblickej češtine.

"Väčšinu starožitných predmetov mám po svojich predkoch, ktorí sa venovali stolárčine. Ženské pokolenie zasa tkalo na krosnách," vysvetlil J. Nemčko. "Ešte dávnejšie som mal v týchto priestoroch zariadenú poľovnícku izbu. Vždy ma bavilo zbierať a vystavovať predmety spojené s mojimi záľubami. Stalo sa však, že mi izbu asi pred štyrmi rokmi vykradli."

Preto sa starý pán rozhodol venovať svoj voľný čas zbierke z trošku iného súdka. "Dostal som nápad zriadiť tu slovenskú izbu. V dedine je aj dnes niekoľko rodín, ktorých ženy vedia tkať. Kto krosná nemal, požičiaval si ich od druhých. Naša rodina ich však vlastnila, keďže moja mama sa tkaniu venovala. Prišlo mi ľúto nechať túto starožitnosť ležať len tak v prachu a tak som krosná opravil a priniesol ako prvé do mojej slovenskej izby." Mali už vyše 150 rokov!

Aj sám J. Nemčko sa naučil narábať s krosnami. Na jednom zosnovaní sa vyrobilo približne 20 metrov koberca. "Už sa mi podarilo utkať takmer celý pokrovec, nie je to nič zložité," pochválil sa. "Tkalo sa väčšinou v zime, pretože v lete bolo málo času. Ľudia od rána do večera pracovali na poliach."

Pomáhali mu aj miestni ľudia

Postupne zozbieral od obyvateľov z celej obce rôzne predmety, väčšinou z kuchynského prostredia, ktoré si v izbe našli svoje miesto. "Každý, kto ma pri zariaďovaní tejto izby navštívil, vedel, že ma môže prísť pozrieť, iba ak do izby prispeje nejakým kúskom. Kto niečo doma mal, doniesol to ku mne," vysvetlil.

V slovenskej izbe tak nájdeme napríklad aj trlicu. Ján Nemčko nám vysvetlil jej význam: "Dopestovaný a usušený ľan sa na trliciach sekal, až kým nebol mäkký. Neskôr ho ženy česali na takzvanom česadle. Iba z kvalitného ľanu, ktorý bol dlhší a jemnejší, sa robili košele alebo posteľná bielizeň. Odpad, teda menej kvalitný ľan, sa použil na výrobu vriec, či plachiet."

Plátno bielili dievčatá

Ľan sa ďalej priadol na kuželi, ktorý má v slovenskej izbe tiež svoje čestné miesto. Po jeho vypradení vznikli nite, ktoré sa prali. "Na kolovrátku sa nite natáčali na špulky a z nich sa ďalej robili osnovy na krosná. Na krosnách sa tkali koberce, ale aj plátno. Po vytkaní sa plátno bielilo." Túto činnosť mali na starosti väčšinou miestne dievčatá, ktoré si ňou krátili chvíle pri pasení husí. "Plátno dievčatá bielili iba za pekného slnečného počasia pri potoku, pretože ho bolo potrebné polievať krhlou." Bielenie trvalo v priemere dva týždne.

Aktívny aj v dôchodcovskom veku

Aj vo svojom dôchodcovskom veku rodák z Ochtinej ostal aktívny. "Toho času som predsedom Jednoty dôchodcov v Ochtinej, ktorá sa môže pochváliť 26 členmi priamo z obce. Naši členovia sa snažia uchovávať tradície kuchárskeho umenia svojich predkov. Rozhodli sme sa, že zozbierame všetky pôvodné recepty ochtinských jedál. Pospájali sme sa do štvorčlenných družstiev a každý týždeň varilo jedno z nich typické špeciality. Tieto neskôr všetci zúčastnení skonzumovali a ohodnotili. Podarilo sa nám tak spísať a zároveň si pripomenúť množstvo originálnych špecialít. Recepty boli spísané do brožúrky. Niekoľko výtlačkov mám aj ja," pousmial sA J. Nemčko.

GABRIELA MIHÓKOVÁ

gabriela.mihokovakorzar.sk

Autor: Spracovala: Nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.