Originálna stavba je dielom Franka L. Wrighta
Pravdu povediac, tí (naj)pozornejší čitatelia tohto seriálu si možno spomenú, že Guggenheimovmu múzeu sme už na tejto strane venovali. Je to skutočne tak bolo to v časti venovanej dielam architekta Franka Gehryho. Ten je autorom návrhu ultramodernej stavby Guggenheimovho múzea v španielskom Bilbau. Guggenheimových múzeí je ale na svete viac. V tejto časti sa budeme venovať prvému permanentnému múzeu na vystavovanie zbierok Solomona R. Guggenheima, múzeu v New Yorku.
Z podnikateľa zberateľ obrazov
Solomon Robert Guggenheim sa narodil 2. februára 1861 vo Philadelphii a po štúdiách vo Švajčiarsku sa vrátil do USA a začal pracovať v rodinných podnikoch (ťažba a spracovanie kovov). Založil na Aljaške podnik Yukon Gold Company, ale v roku 1919 sa z podnikania stiahol a stal sa vášnivým zberateľom umenia.
Nechal si poradiť
Guggenheim najprv zbieral diela priemerných starých majstrov a až na radu svojej umeleckej poradkyne, nemeckej maliarky Hilly Rebayovej sa začal venovať zbieraniu vynikajúcich dielov takých modernistov, akými boli Delaunay, Léger, Mondrian, Chagall či Kandinskij. Zbierky boli najprv vystavené v Guggenheimovom byte, ale neskôr, keď sa zbierka rozrástla, založil (v roku 1937) nadáciu The Solomon R. Guggenheim Foundation. Cieľom tejto nadácie bolo vlastne stále ešte je propagácia, podpora a vzdelávanie v oblasti umenia a osveta verejnosti.
V prenajatých priestoroch
Tento cieľ sa mal dosiahnuť zriadením jedného alebo viacerých múzeí. Prvé múzeum novej nadácie bolo otvorené v roku 1939, a to v prenajatých priestoroch na 42. ulici v New Yorku. Kolekcia obrazov však čoskoro presiahla priestorové možnosti tohto múzeá a tak sa ukázalo nevyhnutným postaviť vlastné a veľké múzeum.
Frank Lloyd Wright
V roku 1943 sa preto Guggenheim a Rebayová obrátili na vtedy už veľmi známeho architekta Franka Lloyda Wirighta a požiadali ho o vypracovanie návrhu na budovu stáleho múzea. Frank L. Wright, ktorý sa narodil v roku 1867, mal veľmi plodný život (naplnený aj osobnými tragédiami) a venoval sa nie len architektúre, ale aj návrhom interiérov, písaniu diel o architektúre a prednáškovej činnosti. Wright vypracoval za svoj život vyše tisíc projektov, z čoho vyše 500 sa aj realizovalo.
Najväčší americký architekt
Wrightove diela sa vyznačujú originalitou a inovatívnymi tvarmi, pričom tento architekt sa neobmedzoval na návrhy len jedného typu budov, ale navrhoval administratívne budovy, školy, kostoly, hotely, rodinné domy i múzeá. V roku 1991 ho Americký inštitút architektov označil za najväčšieho amerického architekta všetkých čias. Guggenheimove múzeum v New Yorku je posledným väčším Wrightovým dielom a obvykle je považované za jeho najvýznamnejší architektonický počin (spolu so známym rodinným domom Fallingwater, postaveným priamo nad vodopádom).
Trvalo to 15 rokov
Možno povedať, že návrh múzea pre Guggenheimovu nadáciu dal Wrightovi poriadne "zabrať". To možno dokumentovať už len faktom, že od požiadavky na vypracovanie návrhu po otvorenie múzea uplynulo vyše 15 rokov. Wright pri práci na návrhu múzea vytvoril približne 700 škíc a šesť zostáv pracovných výkresov. Pravdu povediac, Wright vôbec nebol nadšený tým, že Guggenheim si za miesto svojho nového múzea zvolil práve New York. Toto mesto sa mu zdalo preľudnené, zastavané a bez architektonickej hodnoty. "Myslím si, že existuje niekoľko oveľa vhodnejších miest na svete pre toto veľkolepé múzeum, ale musíme sa o to pokúsiť v New Yorku, napísal Wright známemu. Ani výber miesta v samotnom new Yorku nebol jednoduchý.
V blízkosti Central Parku
Nakoniec padlo rozhodnutie postaviť múzeum na Piatej avenue, medzi 88. a 89. ulicou, v tesnom susedstve Central Parku. Wright navrhol múzeum, ktoré bolo akýmsi popretím zásad, podľa ktorých sa dovtedy budovy múzeí vyznačovali. Konvenčné múzeum má obvykle rad vzájomne prepojených výstavných miestností, cez ktoré návštevníci postupne prechádzajú. Wright naproti tomu navrhol originálnu budovu s jedným veľkým vnútorným priestorom, osvetleným cez hornú sklenenú kupolu.
Špirálovitá rampa
V tejto veľkej hale sa vinie zdola nahor špirála, po ktorej postupujú návštevníci, prezerajúci si obrazy, vystavené na stene tejto obvodovej galérie. Wrightovou myšlienkou bolo, aby sa návštevníci vyviezli výťahom nahor a postupne po špirálovitej rampe schádzali dolu. Zvonku vyzerá budova ako akýsi obrovský biely pás vinúci sa okolo jadra nahor, pričom celá stavba sa smerom nahor mierne rozširuje.
Boj s úradmi
Presadiť výstavbu takejto originálnej budovy vôbec nebolo jednoduché. Wright neustále bojoval so stavebným úradom, ktorému sa nepozdávali rôzne architektonické prvky budovy. Napríklad pôvodne celosklenenú kupolu musel Wright zmenšiť a zapracovať do nej betónové rebrá. Ani mnohým umelcom sa originálne riešenie výstavného priestoru nepozdávalo.
Obrazy "nakrivo"
Šikmá rampa (so sklonom 3 %) totiž niekedy môže vyvolávať dojem, že obrazy visia "krivo". Ani vonkajšia stena, na ktorej sú obrazy upevnené, nie je zvislá, takže obrazy sú mierne naklonené dozadu podľa Wrighta sú umiestnené tak, ako na maliarskom stojane. Podľa Wrighta vytvára celý priestor atmosféru "neprerušenej vlny", pretože oči návštevníkov sa nikde nestretávajú s ostrými uhlami alebo náhlymi zmenami tvaru.
Tvrdá kritika
Wrightovi kritici si nedávali servítky pred ústa Najvážnejšia kritika bola tá, že Wright týmto dielom sústredil pozornosť na budovu a obrazy sa stali nepodstatnými. Budova dostala prezývku slimák či práčka a jedny noviny napísali, že budovu treba dať do múzea, aby ľudia videli aká šialená je architektúra 20. storočia. Na tieto kritiky odvrkol Wright, že jeho múzeum spôsobí to, že neďaleké Metropolitan Museum bude vyzerať ako protestantská stodola.
Otvorenia sa nedožili
Guggenheimove múzeum v New Yorku bolo napokon slávnostne otvorené 21. októbra 1959. Iróniou osudu sa stalo, že ani Guggenheim ani Wright sa otvorenia múzea nedožili (Guggenheim zomrel už v roku 1949, Wright len šesť mesiacov pred otvorením). V roku 1992 bol renovovaný interiér budovy a v rokoch 2005 až 2008 bol dôkladnej rekonštrukcii podrobený exteriér budovy. Reštaurovanú budovu otvoril 22. septembra 2008 newyorský starosta Michael R. Bloomberg.
Drahá oprava
Zaujímavosťou je, že táto dôkladná oprava stavby stála 29 miliónov dolárov, zatiaľ čo výstavba pôvodnej budovy stála len tri milióny dolárov. V októbri 2006 bolo Solomon R. Guggenheim Museum (to je oficiálny názov múzea) vyhlásené za Národnú historickú pamiatku. Priznám sa, že keď som bol v New Yorku, múzeum som navštívil najmä kvôli jeho architektonickému riešeniu. Keď som ale z neho vychádzal, musel som si priznať, že vystavené obrazy z Guggenheimovej zbierky našli v tomto múzeu miesto na svoju dôstojnú prezentáciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
