nachádza taktiež pozostatok stredovekého osídlenia. Terénne úpravy svedčia o menšom hrade, jedinom v celých Zemplínskych vrchoch.
Umiestnenie
Cejkovský hrádok bol umiestnený na vrchu, ktorý ako jediný v tomto regióne spĺňal požiadavky na výstavbu šľachtického opevneného sídla. Fortifikácia vznikla na osamostatnenom kužeľovitom kopci, ktorý predstavuje ukončenie severného výbežku z juhovýchodnej časti Zemplínskych vrchov. Ide o polohu Várheď (215 m n. m.), ktorá sa vyznačovala strmými svahmi a sčasti zarovnaným vrcholom. To umožňovalo jednoduchšiu výstavbu ako aj fungovanie hradu a jeho efektívnu obranu v ťažko dostupnom teréne. Miernejšie bolo len južné úpätie, kde sa vrch zvažoval do sedla a napájal na hrebeň. Z východu, severu a západu chránilo hradný vrch aj koryto miestneho potoka. Hrad stál pritom priamo nad dedinou, odkiaľ mohli feudáli ľahko spravovať svoje majetky. Opevnenie slúžilo zároveň na ochranu blízkej krajinskej cesty. Umiestnenie hradu je teda po všetkých stránkach vhodné.
Historicko-stavebný vývoj
Hrad vznikol koncom 13. storočia a v nasledujúcom storočí už určite fungoval. Miestna šľachta totiž používala názov obce v prídomku (doklad z roku 1370), čo znamená, že tam bola usadená. S najväčšou pravdepodobnosťou na Várhedi. Najstarší záznam o "castrum Ceyke" pochádza až z r.1403, keď hrad pomenovaný podľa blízkej obce odňal kráľ dovtedajším majiteľom, cejkovskej vetve rodu Kaplon. Šľachtici Martin a Juraj stratili svoje sídlo kvôli prečinom voči panovníkovi Žigmundovi, ktorý ho dal vzápätí zbúrať. Následnou kráľovskou donáciou získava majetok spolu s poškodeným hradom rod Šóšovcov. Spriatelená kráľova šľachta dostala aj povolenie obnovy hradu, no ten sa ešte r. 1438 spomína ako ruina. V r. 1458 však bratrícky kapitán Talafúz obsadil strategické miesto, označované ako "residencia" resp. "fortalicio", čo naznačuje, že šľachtické sídlo bolo znovuvybudované. Po bratríckych nepokojoch hrad získali zrejme opäť páni z Cejkova a aj keď r. 1471 nariadil uhorský snem jeho zničenie, fungoval ďalej. Dôkazom je zachovaná listina z r. 1482, podľa ktorej hrad spravoval kastelán z poverenia cejkovskej šľachty. Zničený bol až po r. 1522, keď ho dobylo vojsko šľachtica Antona z Pavloviec. Hrad mohol byť potom ešte opravený využívaný, najneskôr však do r. 1673, kedy odborníci predpokladajú jeho definitívny zánik. V 16. a 17. stor. bol obývaný určite iba sporadicky, lebo nálezy z lokality pochádzajú najmä z 14. - 15. stor.
Fortifikácia s celkovými rozmermi 90x30 m pozostávala z veže, paláca, hospodárskych objektov a obranných štruktúr, valov a priekopy. V najvyššom bode lokality, na vrcholovej plošine (15x10 m) sa nachádzal obytný priestor palácového typu, ktorého múry kopírovali okraj plošiny. Bol vybudovaný z miestnych hornín za použitia malty a jeho rozmery boli teda zhodné s veľkosťou plošiny. Severovýchodne pod palácom ležalo menšie nádvorie, tvoriace predpolie hradu. Tam bola umiestnená hospodárska budova a kruhová veža s priemerom 7 m, ktorá chránila prístupovú cestu. Hrad sa tak skladal z dvoch dielov, pričom obidva boli zabezpečené valovým obranným systémom. Plošinu s palácom ako aj predpolie s vežou obkolesoval pás mohutnej priekopy a navŕšený val, ktorý však na spojnici obidvoch časti hradu bol prerušený.
Dnešný stav lokality
Zachované pozostatky pochádzajú zrejme zo stavebnej etapy 1438-58. Ide o jeden okružný val a priekopu s premenlivou hĺbkou. Jej pôvodná hĺbka 8 m je väčšinou z polovice zasypaná. Na plošine sa črtajú kamenné zvyšky paláca (najmä na severnom okraji) a na predpolí oválny kráter po veži. Zachovaná pôvodná konfigurácia terénu na lokalite jasne určuje rozloženie jednotlivých častí hradu.
DOMINIK SABOL
dominik.sabolatlas.sk
Autor: Cejkov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
