celistvookrajové, páperisté a roztrúsene žliazkaté. Klasy s kvetmi sú guľovito vajcovité, dlho stopkaté, v pazuche horných listov. Listene sú vajcovité, končisté, krátko hrotité, dolu široko blanito obrúbené, bez bočných žíl. Kališné lístky kvetov sú sú rovnaké, vajcovito kopijovité, sucho kožovité, hnedasté, štvorzubá koruna je drobná, belavohnedá a obsahuje 4 tyčinky. Semenník je vrchný a plodmi sú široko vajcovité, dvojsemenné tobolky s viečkom.
Príbuzný skorocel piesočný má byľ hore bez žliazok (vzácne s ojedinelými žliazkami), dolné listene má končisté, dlhšie ako kvety a horné listene tupé. Oba druhy bývajú niekedy vyčleňované do samostatného rodu.
Pôvodný je u nás skorocel piesočný, ktorý rastie na piesčinách a pasienkoch. Vyžaduje vysychavé, výživné, zásadité i kyslé, piesočnaté pôdy. Skorocel blškový u nás nerastie, je pôvodný v Stredozemí.
Ako liečivé rastliny sa využívajú oba druhy. Drogu tvoria semená. Obsahujú sliz, ktorý sa skladá z cukrov (xylózy, arabinózy, galaktózy a galakturonozyl), ďalej obsajú gumu, soli kyseliny octovej a bežné látky. Semená sa užívajú pre obsah slizu, ktorý v črevnom trakte napúča a majú preto laxatívny účinok. Ľudovo sa zápar zo semien užíva ako protizápalový prostriedok. Má využitie aj v kozmetike.
VLASTIMIL MIKOLÁŠ
Autor: Skorocel blškový
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
