Mumifikované telesné pozostatky 400-ročnej Žofie Bosniakovej zničil podpaľač.
TEPLIČKA NAD VÁHOM. Bol vraj mladý a vzhľadný. V knihe návštev zanechal svoj podpis a vydal sa ku kostolu v Tepličke nad Váhom pri Žiline. Cez úzke dvere vytiahol rakvu so vzácnou múmiou, polial ju horľavinou a podpálil. Relikvia Žofie Bosniakovej sa rozpadla na popol.
Pozostatky ženy, ktorá žila v 17. storočí, ležali za zamknutými dverami v truhle so skleným poklopom. Každý návštevník si mohol kľúče kostola vypýtať v blízkej cukrárni a pozrieť si ju. Rovnako včera s pokojom postupoval aj 31-ročný Žilinčan.
Zostala čierna škvrna
Polícia zadržala podpaľača na mieste. Odpor nekládol. Svedkovia hovorili, že sa na svoje dielo pozeral s úsmevom. "Podľa mňa bol psychicky narušený. Zdravý človek to neurobí," povedala zamestnankyňa cukrárne.
Na dlažbe pred kostolom zostala iba obhorená rakva. Nad jej zvyškami krútil hlavou kostolník Jozef Milec, ktorý za podpaľačstvom vidí satanizmus. "Dávam to do súvislosti so 400. výročím jej narodenia, ktoré sa malo oslavovať 2. júna."
Obec tak prišla o hlavnú pamätihodnosť. Ročne si múmiu prišlo pozrieť, podľa starostu Milana Lazara, približne 10-tisíc turistov.
Bosniaková žila v 17. storočí a bola najvýraznejšiou osobnosťou hradu Strečno. "Nedôstojné zničenie pozostatkov Žofie Bosniakovej pociťujeme, akoby jej smrť nastala práve v tento deň," povedal Boris Schubert, riaditeľ Považského štúdia v Žiline.
Za hanobenie mŕtveho hrozí páchateľovi v prípade dokázania viny pred súdom až päť rokov väzenia.
Pomáhala chudobným
Bosniaková bola manželkou uhorského palatína Františka Vesselényiho. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno. V roku 1689 našli v hrade jej telo neporušené viac ako 45 rokov od jej smrti, hoci nebolo balzamované.
Gróf Ján Löwenburg dal jej telesné pozostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom.
Bosniaková zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Menej majetným rozdávala malé chleby, ktorým sa vraj podľa nej i v súčasnosti hovorí bosniaky.
Za jej skutky si ju chcela uctiť aj cirkev. Už v roku 1997 oznámil Ján Chryzostom kardinál Korec, že cirkev vytvorila komisiu na prípravu podkladov pre proces blahorečenia. Tento proces, ktorý predchádza vyhláseniu za svätú, sa dodnes neskončil.
Autor: lk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
