drží a píše, na rozdiel od iných, ktorí cítia nutkanie sa urgentne vyjadrovať práve teraz, nepretržite sedemnásť rokov. Takže toto je len rituálna jazda, aby sa ľudia nepýtali, že kde bol, keď hrmelo...
No. Skoro najsilnejší argument, že prečo nevoliť Gašparoviča, vyniesol on sám (v Košiciach, čo je veľká pocta): "Sme tu sami, tak to môžem povedať, že v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru, a môj úspech bude úspech Smeru, a, samozrejme, koalície". Tak takéto vyznanie je, po prvé, podvádzanie voliča. A to fakticky "gyurcsányovskej" veľkosti, keďže aj Gašparovič klamal ráno, večer i v noci, teda počas celej kampane, že je "kandidát občanov" (a pod.). Po druhé: Tým, že vlastnými ústami zopakoval, čo my hovoríme už dávno, teda že jeho "úspech bude úspech Smeru" (a neúspech neúspechom), podpísal aj definitívny ortieľ, že prečo nemôže byť dobrým prezidentom. Nemôže byť preto, lebo pre občanov je nebezpečné, ak držitelia ústavných funkcií v štáte vytvárajú mocenský kartel. Naopak, výhodnejšie a bezpečnejšie je prirodzené napätie (aj keď si netreba robiť ilúzie!!) medzi ústavnými inštitúciami, keďže vzájomná kontrola znižuje priestor pre zneužitie moci. (Samozrejme, prirodzené napätie neznamená "taliansku domácnosť", ako to bolo za Schustera....) Niežeby Gašparovič neurobil vo funkcii vôbec nič svojprávneho. Napr. minulý týždeň vetoval jeden zlý zákon. Avšak to, že cez svoju prvú periódu fungoval fakticky ako štvrtá strana koalície (HZDS sa vzpiera Ficovi omnoho viac), čo samo osebe znižuje kvalitu zastupiteľskej demokracie, je neoddiskutovateľné. I preto nie sme zvedaví, ako bude vyzerať druhá...
Autor nemôže tvrdiť, že keby sa dnes premiér volal inak, napríklad Dzurinda, aj tak by preferoval kandidáta z nevládneho tábora. Kritérium bŕzd a protiváh nie je jediné. Práve pri tejto nešťastnej opozícii však ešte väčšmi vyniká potreba prezidenta, ktorý by vstúpil ako protihráč do monopolu takej moci, ktorá má neliberálne sklony a výrazne tenduje k "putinizácii" Slovenska. Tým, že Fico si takpovediac "osvojil" Gašparoviča (adoptívny prezident!), by bola jeho prehra skutočne prehrou Smeru i koalície, a teda významný psychologický impulz. Ten by mohol byť začiatkom tvorby novej rovnováhy na politickej scéne, ktorá je dnes znetvorená dominantným postavením jedného neštandardného subjektu. To sme si povedali stokrát, podobne ako to, že Gašparovič ako taký stelesňuje ten prúd slovenskej politiky, ktorý môžeme pracovne nazvať komunisticko-mečiarovský. Alebo ľudia minulosti. Nie je náhodou, že sa so Smerom a SNS (i HZDS väčšinovo ho volia) tak vzájomne priťahujú. Reprezentujú ten istý svet zatuchlého nacionalizmu, sociálneho populizmu a zaopatrovateľského, obmedzovacieho štátu.
Na Ivetu Radičovú má autor o dosť horší názor po kampani, ako mal pred ňou, ale pätnásť svetelných rokov náskoku pred terajším prezidentom si udržala vcelku s prehľadom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
