vôbec najdlhšie slúžiaci politik v špičkovej ústavnej funkcii Ivan Gašparovič. Snaha bola, ale do análov vstúpi fakt, že k okrúhlej dvadsiatke slobody a demokracie sme sa nezmohli na nič lepšieho než pokračovať v budovaní tradície štátnych hláv s komunistickou minulosťou.
Verdikt, ktorý v sobotu vyniesli občania, potvrdil, že vlastnosti, ktoré sa cenia najvyššie na Slovensku, sú nevyčnievať z priemeru, absencia názoru a bivakovanie v tieni výraznejších vodcov. Na skutočnosť, že po hrôzostrašnej kampani, čo sme videli, si Ivan Gašparovič ešte dokázal polepšiť o 155-tisíc voličov oproti prvému kolu, sa nepýtajte autora tohto textu. Nerozumie ničomu. A záhade, že ako mohol dostať Gašparovič viac hlasov proti Radičovej než skasíroval proti Mečiarovi, neporozumie už nikto na svete. Dá sa mu len blahoželať k veľkému úspechu, ktorý vyniká práve v zásadnom zrkadle, že tentoraz volila jeho súperku obrovská masa takpovediac liberálnych voličov, čo pred piatimi rokmi hlasovali za neho len z obavy pred ešte "väčším zlom".
Do obrazu by sedela podstatne nižšia účasť. Konfrontácia na pôdoryse banálnych tém a totálneho zjednodušovania však ukázala, zdá sa, mobilizačný efekt. Veľa sa bude teraz špekulovať o "maďarskej karte" (a pod.), avšak to všetko je len hádanie z márnosti, keďže na Slovensku sa robia kampane bez základných štúdií o elektorátoch jednotlivých kandidátov, charakteristikách skupín nerozhodnutých či "nevoličov", resp. možnosti "fluktuácie" medzi skupinami voličov. Euforické vyhlásenie víťaza, že by vyhral aj bez straníckej podpory, je azda to jediné, čo je možné pri tomto skóre vylúčiť. Naopak, úspech Gašparoviča je, ako sa vyznal ešte v kampani, naozaj úspechom strany Smer (i SNS, samozrejme). Výsledok tejto priamej voľby robí z Fica ešte väčšieho hegemóna, než akým je. (Až kým ho kríza nechmatne pod golier). Vnucuje sa až modifikácia hesla spred piatich rokov: Ak platilo, že aj vrece zemiakov by v druhom kole porazilo Mečiara, tak teraz platí téza o neporaziteľnosti vreca zemiakov vždy vtedy, ak má podporu Smeru...
Porazená kandidátka vyslovila potešenie z nadpolovičnej účasti (51 a pol), ale mala by aspoň tušiť, že medzi percentom zúčastnených a mierou jej zaostávania je priama úmera. Gašparovičovo skóre narástlo oproti prvému kolu výraznejšie. Iveta Radičová dosiahla ale veľmi slušný výsledok. Na rozdiel od bývalých dvoch kandidátov z radov SDK(Ú) ju kampaň do budúcnosti ako kandidátku nezlikvidovala, ale naopak vyprofilovala, takže má všetky predpoklady svoj pokus o päť rokov, a už s väčším úspechom, zopakovať. To, čomu by podľahnúť nemala, je tlak na opozičné líderstvo, ktorý sa už chystá z mnohých strán. Asi desaťkrát zložitejšie, ako predstaviť si Radičovú ako schopnú hlavu štátu, je vidieť ju ako hlavu pravicovej strany, napr. SDKÚ. To je celkom iná rola, pre ňu nevhodná. Ešte i vtedy, ak Dzurinda je na odpis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
