sa aj na počítače zaviedlo "šrotovné"). Vyradené počítače by v žiadnom prípade nemali skončiť na komunálnych skládkach odpadu, ale o ich odbornú likvidáciu by sa mali postarať špecializované firmy. Tie by mali počítače rozobrať a odstrániť z nich časti, obsahujúce nebezpečné a zdraviu škodlivé látky. Zvyšok by sa mal roztriediť podľa druhu materiálu a odoslať na opätovné využitie. To je teória prax je, žiaľ trochu iná. Štatistiky hovoria, že len 25 % počítačov, predaných v krajinách Európskej únie, je po skončení ich životnosti odborne zlikvidovaných. Zákon však predpisuje stopercentnú odbornú likvidáciu vyradených počítačov. Kde teda končia počítače, ktoré nie sú "predpisovo" zlikvidované? Väčšina z nich skončí na skládkach v Číne, Indii a Afrike, kam sú vyradené počítače zasielané ako fingovaná pomoc rozvojovým krajinám. V skutočnosti ale väčšina z týchto počítačov skončí na obrovských skládkach, na ktorých ich potom domáci obyvatelia rozoberajú neodborným spôsobom, často za použitia ohňa, a získavajú z nich druhotné suroviny (napríklad meď z vodičov). Najväčšou skládkou tohto počítačového šrotu v západnej Afrike je skládka Agbogbloshie pri ghanskom hlavnom meste Accra. V tesnej blízkosti tejto skládky žije okolo 3 000 ľudí, zarábajúcich si na veľmi skromné živobytie rozoberaním starých počítačov a predajom získaných kovových a iných častí. Ako však zistila organizácia Greenpeace, na tejto skládke sa vo vysokej koncentrácii nachádzajú rôzne toxické látky, medzi nimi olovo, kadmium či ortuť. Vo vzorkách pôdy sa našli nebezpečné ftaláty či dioxíny. Na skládke pracujúci ľudia, často malé deti, vdychujú nebezpečné výpary, ktoré sa z počítačov uvoľňujú pri odstraňovaní izolácie opaľovaním. Nebezpečné látky spôsobujú častý výskyt pľúcnych ochorení a rakoviny a poškodzujú aj nenarodené plody. Zárobok za získané kovy je pritom len jedno euro či dve eurá za deň. Kvôli hospodárskej kríze totiž klesla výkupná cena kovového šrotu až na 152 eur. Mimochodom, čo robíte s vyradenými počítačmi vy resp. vaša firma?