speňažiť, zapraskala vo švíkoch. Zatiaľ nezreteľne, ale ako ich poznáme, nikdy nevnímali svoju situáciu tak mizerne, aby nevedeli nájsť spôsob, ak ju ešte pokaziť.

Nie je jasné, prečo si mediálnu tému Radičovej budúcnosti museli v SDKÚ osvojiť až do tej miery, aby ju naniesli na prvé rokovanie, kde sa len dalo. Fakt je ten, že konflikt o post volebného lídra, či nedajbože predsedu partaje, je presne najhoršia koncovka, do akej sa dal veľmi dobrý, ale nedostatočný výsledok Radičovej previesť. To, že Dzurinda je preležaný a presluhuje, nevidí na Slovensku azda už len on a fanklub, ktorý je na ňom závislý. Kým však odísť z funkcie nechce dobrovoľne, tak každý, komu záleží, aby z opozície, teda ani z jej "piliera" SDKÚ, nelietalo perie, by mal byť zdržanlivý. Teda aj podpredsedovia strany, čím je aj Radičová, keďže hlavou štátu sa nestala. Ísť do primárok je legitímna túžba i cieľ, na to však nie je nutné 48 hodín po voľbách vyhlasovať na kamery, že ju prekvapuje, ak pán predseda, ktorého pozná ako vlastnú dlaň, nechce bez boja opustiť svoje funkcie. To, že Dzurinda nemá sebareflexiu a zrástol so svojou stoličkou ako Mečiar, nie je dostatočný dôvod vynášať tento problém hneď do verejného ringu, keďže mimo vlastnej neschopnosti máločo ublíži SDKÚ (a opozícii) tak, ako ďalší rozkol. Radičová, hoci rada predstiera, že o vnútornom "metabolizme" SDKÚ nemá ani poňatia, bola predsa tiež pri tom, keď sa exkomunikovala celá bratislavská filiálka. A sama tiež nejako hlasovala, že... Takže o pomeroch, do ktorých vnáša svoje ambície, musí mať dosť dobrú predstavu, než aby sa teraz cítila prekvapená, že Dzurinda sa vzpiera. Ak dva a pol roka mešká s demisiou na lídra strany, tak sa predsa dalo predpokladať, že na ešte jedny "primárky" si veru trúfne.

Vynechajme kombinácie, akože Dzurinda predseda a Radičová volebný líder, či Radičová všetko a Dzurinda kandidát na premiéra (hahaha), a podobne. To nemá zmysel. Je nielenže možné, ale veľmi pravdepodobné, že s Radičovou na čele v akejkoľvek pozícii by SDKÚ rástli preferencie. Ale pozor: To by nastalo takmer aj pri inej zmene. Je osobnou tragédiou Mikuláša Dzurindu, že ako najúspešnejší štátnik ponovembrového Slovenska takto ničí svoju politickú pozostalosť. Iveta Radičová je však všetko možné, len nie líder pravicovej, resp. "od stredu doprava", strany. Jej osobnostná a politická výbava je dobrá na zvýšenie popularity, avšak nie na komunikáciu agendy, ktorú by mala ponúkať alternatíva voči akejkoľvek ľavici. A extra zvlášť voči Smeru a Ficovi. Aj v SDKÚ musia cítiť, že jej dištanc od strany a naťahovanie rúčky k premiérovi v kampani neboli len a výlučne marketing. Iveta Radičová mohla byť skvelým prezidentom a azda, po piatich rokoch, azda aj bude. Ako typická predstaviteľka tzv. neideologickej politiky, ktorej ústrednou témou je úsmev, šikovná komunikácia, "stavanie mostov" a ničnehovorenie, však ako líder pravice ani opozície nie je žiaduca. Pre dobro slovenskej politiky to treba povedať. Dzurinda-Nedzurinda.