roku vystavila firma už aj maketu pilotného priestoru svojho plánovaného vesmírneho dopravného prostriedku. Tento dopravný prostriedok, ktorý je akousi kombináciou rakety a lietadla, by mal na krátky výlet do vesmíru dopravovať turistov, ktorí už nevedia čo s peniazmi. Vesmírne lietadlo podľa projektu EADS Astrium malo mať dva druhy pohonných jednotiek. Prvým sú dva klasické prúdové motory, druhým raketa. Let do vesmíru mal mať niekoľko fáz. V prvej fáze by toto unikátne lietadlo, poháňané prúdovými motormi, vzlietlo ako bežné lietadlo a vystúpilo by do výšky približne 12 kilometrov. Táto fáza by mohla trvať až 45 minút. Po dosiahnutí výšky 12 km by pilot vypol prúdové motory a uviedol do činnosti raketový motor. Tento raketový motor mal byť založený na technológii, použitej pri výrobe motora Vulcain, čo je hlavný motor nosiča Ariane 5, ktorý slúži na vynášanie umelých družíc na obežnú dráhu okolo Zeme. Motor by však nespaľoval vodík, ale metán (okysličovadlom by bol kyslík). Tento motor by poháňal vesmírne lietadlo približne 90 sekúnd, a to pod veľmi strmým uhlom nahor. Lietadlo by pritom dosiahlo maximálnu rýchlosť M3, čo je trojnásobok rýchlosti zvuku. Zrýchlenie by dosahovalo hodnotu okolo 3g, čo je trojnásobok gravitačného zrýchlenia (pri takomto zrýchlení telo "váži" tri razy toľko, ako je jeho normálna hmotnosť). Lietadlo, hnané raketovým motorom, by vystúpilo do výšky 60 kilometrov. V tejto výške by motor prestal pracovať ale zotrvačnosťou by lietadlo stúpalo ďalej nahor, a to až do výšky 100 kilometrov. Cestujúci by sa teda na chvíľu ocitli vo vesmíre, pretože podľa prijatej konvencie vesmír začína práve v spomenutej výške. V hornej fáze letu by sa lietadlo pohybovalo po parabolickej dráhe, pričom by cestujúci okúsili bezváhový stav. Lietadlo by potom (stále bez zapnutého motora) klesalo do výšky približne 15 kilometrov. V tejto výške by pilot opäť zapol prúdové motory a vesmírne lietadlo by pristálo ako každé iné lietadlo. Pri štarte by malo mať lietadlo hmotnosť okolo 18 ton. V kabíne by bol jeden pilot a štyria cestujúci. Kabína mala mať priemer 2,3 metra, pričom na jedného cestujúceho mal pripadať priestor veľkosti tri kubické metre. Prvý let tohto vesmírneho turistického dopravného prostriedku sa mal uskutočniť už v roku 2011. Firma EADS Astrium plánovala vyrobiť celkovo 20 týchto vesmírnych lietadiel. Životnosť lietadla mala byť desať rokov. Komerčné lety mali začať v roku 2012. Zrejme ste si všimli, že sme informácie o tomto lietadle priniesli v podmieňovacom spôsobe. Je to jednoducho preto, že firma EADS Astrium musela priznať, že v súčasnej ekonomickej kríze na takýto projekt jednoducho nemá financie, resp. sa jej nepodarilo nájsť privátnych investorov, ktorí by do tohto projektu investovali. Nejde totiž o malú sumičku vývoj kozmického lietadla mal stáť okolo jednej miliardy eur. Za približne tri minúty letu v bezváhovom stave na dolnej hranici vesmíru by bol býval solventný záujemca zaplatil 200 000 eur. Ak ste náhodou medzi takýchto záujemcov patrili, musíte si nájsť inú "zábavku", na ktorú by ste túto okrúhlu sumičku minuli...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
