Riziko srdcového infarktu sa zvyšuje pri vysokom krvnom tlaku, cukrovke a poruchách tukového metabolizmu ( vysoká hladina cholesterolu ). Spojivkom týchto ochorení je často obezita, ktorá trápi čoraz viac Slovákov. Podľa prednostu Centra preventívnej a športovej medicíny vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura Košice profesora Daniela Pellu medzi hlavné príčiny srdcovo-cievnych chorôb možno zaradiť nesprávnu životosprávu, kde je najväčším škodcom nevyvážená strava a nechuť ľudí k pohybu.
"Jedna tretina infarktov prichádza neočakávane, často z "plného zdravia" a mnoho z nich sa končí náhlou srdcovou smrťou. Hovorí sa síce, že zomrieť náhlou smrťou je to najlepšie a ja by som snáď s tým aj súhlasil, predovšetkým u ľudí vo vysokom veku. V súčasnosti sa však veková hranica náhlej srdcovej smrti posúva do obdobia pred 50-tym, ba aj 40-tym rokom života a to je už odstrašujúca štatistika."
Nie čo, ale koľko
Začať by ľudia mali od stravovania. Našinci si mäso tepelne upravujú najčastejšie vyprážaním. Mnohokrát sa vyhýbajú čokoláde ( pritom tmavá čokoláda je zdraviu prospešná ) a ako náhradu si zvolia zákusky, ktoré sú často tou najhoršou sladkosťou a najväčším škodcom. "Ľudia majú nesprávne informácie o takzvanom zdravom životnom štýle. V médiách sa hovorí, aby sa vyhýbali mastnému a sladkému a budú dostatočne chránení pred cukrovkou, infarktom, či mozgovými príhodami a nie je to pravda. Ľudské telo jednoznačne potrebuje aj cholesterol, aj cukor, ide len o to, v akých množstvách."
Mnoho ľudí si povie, že bude jesť len to, čo obsahuje málo tukov a cholesterolu, to čo mu radí väčšina lekárov. Potom sedia celý deň za počítačom, dodržiavajú síce všetky konzumné zvyklosti a držia si aj svoju hmotnosť a predsa ischemickú chorobu srdca dostanú. Treba si uvedomiť, že samotná diéta nestačí, ak popritom nemajú dostatok fyzickej aktivity. "Dokonca chudý človek, ktorý dodržuje správne stravovanie, je na tom z hľadiska prognózy horšie ako obézny, ktorý športuje."
Lepší nejaký pohyb ako žiaden
Pella odporúča 30 až 45 minút aeróbneho cvičenia štyri až päť krát týždenne. Patrí tu napríklad beh, aerobik, ale aj futbal či tenis. "Tu znovu platí, lepší je aspoň nejaký pohyb ako žiaden. To znamená, ak sa človek hýbe len raz do týždňa, aj to pomôže." Potom si už dokonca môžeme dovoliť aj nejaký ten diétny prehrešok a dopriať si to, čo by sme zvyčajne jesť nemali.
Stravovať by sme sa mali v primeranej miere a neprejedať sa. Veľký prínos pre zdravie má pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny, profesor odporúča 5 krát denne. Nemusia to pritom byť veľké porcie.
Liposukcia nepomôže
Niektorí ľudia si myslia, že dôsledkov obezity sa zbavia, ak odstránia jej vonkajšie prejavy liposukciou. Žiadna plastika neodbúra tuk usadený na vnútorných orgánoch, ten je rozhodujúci z hľadiska vzniku tzv. civilizačných ochorení. Dokonca s istou nadsádzkou možno povedať, že "množstvo potravy, ktoré zjeme je ovplyvnené do značnej miery množstvom tuku v našom tele".
Osvojte si kód zdravého života!
Kód zdravého života : 0 – 3 - 5 – 140 – 5 – 3 - 0
Zjednodušene povedané, ak chcete zostať zdraví potom dodržujte nasledovné:
0 - nefajčite !
3 - prechádzky aspoň 3 km denne, alebo 30 minút aeróbnej aktivity denne
5 - 5 porcií ovocia a zeleniny denne
140 - systolický krvný tlak aspoň pod 140 mm Hg
5 - celkový cholesterol aspoň pod 5,0 mmol/l
3 - LDL cholesterol aspoň pod 3,0 mmol/l
0 - eliminácia nadhmotnosti a cukrovky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
