snívaný.

Aj keď premiér nehovorí od veci, že novinári by nemali strašiť, povinnosťou je upozorniť, že v tejto kríze sme sa práve preklopili do fázy, keď už prestáva byť jedno, čo vláda robí. To, že opatrenia, čo prijímala doteraz, sú "len" zbytočné a neúčinné, bola ilúzia, ktorou sme sa mohli ohrievať v zime. V lúčoch jarných čísiel sa stále väčšmi javí, že takmer všetko, čo vystrájajú, je preddavok na nedozerné škody.

Pokiaľ ide o ten sen, tak poľahčujúcou okolnosťou nemôže byť, že začiatkom roka Fico zrejme nebol sám, kto netušil, že s kladným hospodárskym rastom nezostane v Európe nikto. Ešte horšie je, že filozofom by predseda vlády nebol ani vtedy, keby sa mu prisnilo iba to, že Slovensko má predpoklady prežiť krízu s relatívne zdravšou kožou ako priemer. Nemá.

Štát páli do recesie

Čerstvá várka čísiel už významne naznačuje, že tento štát páli do recesie ešte hlbšej, než sa odvážili pomyslieť aj tí, čo s Ficom nesnívali. Vtedy tu stálo odporučenie, že zmieriť sa s nulovým rastom HDP bude rozumné.

A všetko nad nulu by už bolo veľmi dobre, resp. takmer zázračné. No. Najneskôr od momentu, čo panelisti inštitútu Ineko, teda tí istí experti, čo ešte vo februári tipovali rast HDP na 1,4 (priemer odhadov), sa k začiatku apríla opravili na mínus jeden, je jasné, že aj zázrakom je odtrúbené.

Trhanie sietí

Skutočný seizmický otras, takmer ako v Taliansku, však spôsobila NBS, ktorej nová prognóza mínus 2,4 trhá siete. Ani nie mierou "skoku", keďže jej predchádzajúce slovo bolo plus 2,1, ale práve tým, že ide o centrálnych bankárov, ktorí si z podstaty svojej zodpovednosti nemôžu dovoľovať až toľko ako analytici.... Len pre lepší obraz: Odhad Saxo Bank, že Slovensku hrozí "rast" HDP mínus 2,5, sa ešte pred dvoma mesiacmi servíroval ako krajnosť či kuriozita...

Slovensko stojí pred nárazom zrejme podstatne tvrdším, než prišiel v roku 1991 po spustení ekonomickej reformy, či v roku 1999, keď sa prevalili dôsledky "mečiaronomics". Tomu napovedajú i cifry z reálnej ekonomiky. Hlboké sú prepady priemyselnej produkcie i objednávok, zahraničného obchodu, tržieb takmer vo všetkých sektoroch.

Čo sa veľmi nespomína, ale zdá sa kľúčové, pritom je, že kríza na Slovensku má fázové meškanie, keďže pokles dopytu na exportných trhoch má ešte "inkubačnú dobu". Čiže efekty spomalenia napr. za 1. kvartál v Nemecku či Česku, kam vyvážame najviac, sa naplno vyjavia u slovenských výrobcov neskôr. (Výnimkou načas budú po šrotovnom automobilky, ale to je skôr bozk smrti.)

Zvyšovanie nezamestnanosti

Ako najhoršia mora, nie nočná, ale každodenná, straší zvyšovanie nezamestnanosti. Práve tu ale treba pristupovať k rôznym odhadom, napr. že porastie ešte o 100 tisíc (Ján Tóth, UniCredit), veľmi opatrne. Tento ukazovateľ, väčšmi ako iné, závisí od správania manažmentov, pričom je dosť nepredvídateľné, v akom pomere namiešajú riešenia typu znižovanie miezd, krátenie pracovného týždňa či úväzkov s (hromadným) prepúšťaním.

Napokon, útechou to nie je, ale skutočnosťou áno, že na rozdiel od iných krajín, kde dvojciferné miery privádzajú politikov do infarktových stavov, Slovensko s 15 či 20-percentnou nezamestnanosťou skúsenosť má. A nie až takú dávnu.

Dobytie Maastrichtu

Najväčšia hrozba však prichádza odinakiaľ. Ján Počiatek v správe do Bruselu ohlásil, že deficit verejných financií očakáva na úrovni 4,4% HDP. No. Hneď by sme sa mohli tváriť prekvapene, keďže deklaráciami typu "vláda nepôjde cestou zvyšovania rozpočtového deficitu (...)", by Fico dokázal vytapetovať azda aj ten (neklimatizovaný!!) tunel, čo pod vládou buduje.... Isteže, schodok nad tri tzv. maastrichtské percentá síce úplne nevylučoval, avšak predával ho ako, hm, predposlednú možnosť. Tou poslednou (ktorá ani neexistuje) by boli pre premiéra škrty v sociálnych výdavkoch.

Cifry v rozpočte z brucha

Takže 4,4. Tu treba povedať, že presne tak, ako (na rozdiel od iných) sa autor tohto textu nepohoršoval vtedy, keď Počiatek zvýšil deficit z 1,7 na 2,1, samotné číslo ho ani teraz nevyvádza z miery. Rozpočet s takými hausnumerami, aký je ten na rok 2009, sa totiž (nielen) na Slovensku ešte nepísal. Ministrom financií všeobecne, teda nielen Počiatkovi, sa dá vytýkať tisíc vecí, len to nie, že nedokážu dovidieť hĺbku a dĺžku tejto krízy. Takže cifry HDP, deficitov, inflácie písali do zákonov roka z brucha....

Z toho však plynie triviálna otázka, ktorá znie: Prečo by mal byť Počiatek múdrejší v apríli 2009 než bol v zime?? Existuje azda dnes na zemeguli jeden človek, ktorý by stavil výplatu na akýsi vývoj, napr. daňových príjmov kdekoľvek? Ak medzi októbrom 2008 a aprílom 2009 je v odhade HDP "fúga" 7 percent (plus 4,7 vs. mínus 2,4) a na deficite tiež temer toľko (2,1 vs. 4,4), prečo by sa príbeh nemohol zopakovať? Lebo v lete bude teplejšie?

Nechajme bokom, že koľko miliárd Sk či stámiliónov eur ten skok na 4,4 obnáša. Nemá zmysel to počítať. Význam nového, aprílového hausnumera od Jána Počiatka je iný. Psychologický. To, že vláda sa vzdáva "maastrichtského" kritéria schodku (čo napokon nie je žiadna výnimka v eurozóne) znamená posunutie hranice, od ktorej sa bude akože počítať nadmerné míňanie. Iným slovami: Kým doteraz sme tušili, že deficit bude významne vyšší ako tri, teraz môžeme tušiť, že ďaleko preskočí 4,4.

Sporiť alebo zahynúť

To, čo sa Počiatkovi a najmä Ficovi už vyčítať musí, je totálne nepochopenie celej krízy, čo sa vyjavuje (mimo paranoidných bludov o sprisahaní) najmä vo výbere tzv. opatrení. Slovensko si v situácii, keď stále nepoznáme ani mieru európskeho, ani vlastného poklesu (ktorý závisí od vývoja v EU asi na 80-percent), nemôže dovoliť ani megalomanský projekt diaľnic a inej infraštruktúry (nedajbože širokorozchodná, atď.), ani podporu domáceho dopytu (čo je vôbec najväčší nezmysel), ani bláznivé rozhadzovanie typu šrotovné.

V zrkadle rúcajúcich sa daňových výnosov sú desaťpercentné škrty na centrálnej správe štátu len rovnaký "facelifting" ako sľub Počiatka (v tom istom hlásení EK), že na rok 2010 už bude deficit späť na 3 percentách. Hahaha. Odhliadnuc od toho, že ide o rok volebný (!!), tak rozpočtovú zotrvačnosť krízy zakladá triviálna skúsenosť, že všetky dotačné opatrenia účinkujú ako droga a majú tzv. synergický efekt. V Európe sa už nedopočítate odvetví, ktoré si pýtajú podobné podpory. ... Ak majú automobilky šrotovné, prečo by nemohli mať obuvníci obuvné??

Mamutí schodok krutejší ako kedysi

Ak pozrieme prepad daňových výnosov za mesiace január-marec 2009, ktorý je desaťpercentný, a tipneme si, že zvyšok roka môže byť len rovnaký alebo horší (napriek dočasnému zvýšeniu príjmov z DPH za predané autá), tak je evidentné, že najspodnejšia hranica nevyhnutných a okamžitých úspor na výdavkoch začína niekde na jeden a pol miliarde eur. (Jedno percento HDP je asi 22 miliárd Sk. )

Dynamika vývoja ale vytvára reálnu hrozbu, že ani dvojnásobok nemusí stačiť. Základný vtip, ktorý robí prízrak mamutieho schodku omnoho krutejším než v minulosti, je skutočnosť, že ani tvorba nových dlhov už nepôjde tak "ľahko". Po paneurópskej dóze záchranných balíčkov, ktorými vlády kropia ekonomiky, totiž hrozí, v lepšom prípade, veľké predraženie štátnych dlhopisov. A v horšom dokonca to, že štát ani nenájde investora, ktorý by mu požičal.

Bez vesty a kormidelníka

Pravdepodobnosť extrémneho rozpočtového napätia, keď deficit nad šesť percent, o ktorom sa dnes len šepká, sa usmeje na Počiatka a spol. takpovediac od ucha k uchu, je vysoká. Ak obídeme vyrabovanie dôchodkových fondov nejakými ďalšími zákonmi, tak Ficovi zostane len jedno reálne riešenie: Zvyšovanie daní. Zrejme priamych a fyzických osôb (právnické nie, to sú zamestnávatelia). Voľby-nevoľby. A platiť bude stredná trieda, keďže "horných desaťtisíc" tú dieru naozaj nezlikviduje.

Samozrejme, alternatívou by bolo, keby Ficovi konečne došlo, že koľko bije. (Žena mu darovala hodinky za 20 tisíc eur!!) Marketingovo vládnuť sa dá len v dobrých časoch. On však stále ani netuší, že sa skončili. Tragédiou Slovenska sa ukazuje, že situácia, do ktorej sa nešťastne zamotal ako predseda vlády, Roberta Fica mentálne presahuje. Ešte nie je isté, či sa utopíme, resp. kde sa vylodíme. Ale v tejto chvíli to veľmi vyzerá, že už plávame v maďarských vodách. V člne, do ktorého zateká, bez vesty a kormidelníka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.