Vety ako „Ďakujem, že si to zvládla.“, „Vážim si, ako si do toho išiel naplno.“, „Všimla som si, ako si sa zachoval a potiahol kolegu, keď mal náročné dni.“, alebo „Team, tento týždeň to to bol skvelý výkon.“ znejú jednoducho. Možno až samozrejme. Ale ich dopad býva prekvapivo veľký.
V DeutschManne sa neberie pochvala ako niečo navyše. Je to kyslík. Niečo, čo živí ľudskosť v pracovnom prostredí a vo výsledku pomáha mať nielen lepší pocit a cítiť sa príjemnejšie, ale aj rozvíjať sa či byť efektívnejšími. „Každý, kto prispieva v našej firme, by mal dostať uznanie za dobre vykonanú prácu. Človek by mal mať pocit, že je pre firmu prínosom a že svoju prácu robí dobre,“ hovorí technický riaditeľ Miroslav Jenigar.
Nie je to len „dobrá atmosféra“. Je to nástroj rastu.
Podľa prieskumu Gallup sa zamestnanci, ktorí sa cítia byť oceňovaní, správajú angažovanejšie a podávajú lepší výkon – sú dokonca až 4,6-krát motivovanejší podať nadštandardný výkon než tí, ktorých prácu si nikto nevšíma. Súčasne platí, že s menšou pravdepodobnosťou zvažujú odchod.
Gallup zároveň upozorňuje, že v priemere len 1 z 3 zamestnancov cíti, že sa mu v práci dostáva dostatočného uznania. A to je veľká príležitosť pre firmy.
„Pochvalou ľudia doslova rastú. A šíria to potom ďalej,“ delí sa o svoju skúsenosť riaditeľka kvalifikácií a certifikácie Mary Eštoková. „Ak by semienko chcelo klíčiť a malo na to aj vhodnú pôdu, no nedostalo by závlahu (čo je u ľudí pochvala), tak by nevyklíčilo... aj keď je v ňom potenciál.“
(zdroj: DeutschMann)Pochvala sa v DeutschManne žije. A zdieľa.
Uznanie nie je jednorazová akcia – je súčasťou kultúry. Všetky pochvaly – či už od klientov, dodávateľov alebo kolegov – sa priebežne zhromažďujú u jednej pracovníčky. Lenka Semanová ich spracúva do mesačnej správy a ktorá sa číta spolu s pochvalami na mesačnej celofiremnej porade. Ako hodnotí riaditeľka PR, Jana Okresová, „osobne si myslím, že je veľmi dôležité, že sa pochvaly z externého prostredia čítajú pred všetkými a spoločne sa tešíme, že niekto má takúto spätnú väzbu. Je dôležité, že pochvalu prežívame všetci spolu.“ Každá divízia súčasne zdieľa úspechy, ktoré sa jej podarilo dosiahnuť od posledného stretnutia.
„Stalo sa to prirodzenou súčasťou našej firmy. Máme 15 smerníc, ktoré sa týkajú pochvaly a aký je jej význam,“ opisuje zakladateľka a riaditeľka spoločnosti DeutschMann, Miriam Poništová. „Viem, že pre ľudí je to dôležité. Chválim ich na spoločnej porade, no mojou formou pochvaly je aj to, že daného človeka ocením zážitkom alebo niečím vecným. “
Niektoré pochvaly pritom ostávajú v pamäti navždy:
- „Keď som prvýkrát zastupovala šéfku oddelenia počas trojtýždňovej dovolenky, chcela som to zvládnuť tak, aby som jej ani raz nenarušila oddych. A podarilo sa. Dostala som od nej pochvalu na mesačnej porade a na prvú vetu nezabudnem: 'Taňko, ani raz si mi nezavolala.'“ (Tatiana Sűčová)
- „Nikdy nezabudnem na pochvalu od Mira na veľkej mesačnej porade, keď ma pred všetkými ocenil za prácu, ktorú som za ten mesiac stihol. Mám to stále v hlave, bol to fakt super pocit.“ (Matúš Chromišin)
- „Keď bola naša výkonná riaditeľka Miriam na našej svadbe, a pred mojimi rodičmi ma Miriam pochválila, že môžu byť rodičia na mňa právom pyšní.“ (Alojz Vincler)
Uznanie horizontálne aj vertikálne – aj za „malé veci“
V DeutschManne sa pochvala neviaže len na výkon či KPI. Často ide o „malé veľké veci“ – poďakovanie za pomoc, pochvala za zvládnutú krízovú situáciu alebo uznanie, že niekto myslí na druhých. A nevychádza len od vedenia – šíri sa medzi kolegami.
„Pre mňa je najdôležitejšia úprimná pochvala. Nemusí to byť nič veľkolepé alebo písomné – stačí, že vidím, že niekto naozaj ocení moju snahu a prístup. Takéto slová si uchovávam,“ hovorí Mária Mihalčíková.
Janka Uporská dnes napríklad pochválila kolegyňu, „pretože mala včera jednu trefnú otázku k svojej práci, na ktorú som jej zistila odpoveď a bolo to rýchlo poriešené. Má dobré nápady a je veľmi všímavá, takže to jej potom aj vždy potvrdím“. Dodala, že sú ľudia, ktorí si tichučko robia svoju robotu a nestoja o pozornosť. Dá si záležať, aby ocenila aj týchto kolegov tak, aby to počuli aj ostatní.
Aj pod tlakom sa dá byť ľudský.
V spoločnosti, ktorá denne koordinuje stovky vozidiel a ľudí, sa môže ľahko stať, že sa sústredíte len na výkon. Rýchlosť, kvalita, presnosť. Ale v DeutschManne prax potvrdzuje, že práve v najväčšom zhone treba vedome budovať ľudskosť.
„Chválim preto, aby ľudia vedeli, že sú užitoční, že prispievajú, že ich práca prináša pomoc, “ hovorí Miroslav Jenigar, technický riaditeľ.
Zamestnankyňa Monika Chromišinová hovorí, že uznanie jej aj kolegyniam padne veľmi dobre. „Nezabudnem na pochvalu od mojej šéfky Zuzky – nebola to pochvala len pre mňa, ale aj pre moje kolegyne. Veľmi dobre padne, že príde a pochváli nás za dobrú prácu – vždy, keď je spokojná.“
(zdroj: DeutschMann)Špedícia je prostredie, kde ide všetko na čas a kvantitu, so zachovaním vysokej kvality. Práca často znamená vysoký tlak. Práve v takomto tempe sa však uznanie stáva ešte dôležitejším. Vedieť, že vás niekto vidí – že si všimol, že ste zvládli náročný deň, že ste vyriešili problém – to môže rozhodovať o tom, či sa do práce budete zajtra tešiť, alebo ju len pretrpíte.
Riaditeľka správy financií a fakturácie Zuzana Sekerešová vníma práve aj tento rozmer pochvaly: „Človek, ktorý dostáva uznanie, má chuť chodiť do práce a dosahovať stále lepšie výsledky. Zároveň má pocit spolupatričnosti – v teame, kde ľudia spoločne prijímajú výzvy a zdolávajú ich s nadšením. Pretože pochvala, ocenenie, malá, či väčšia vecná odmena veľmi človeka povzbudí, dodá mu novú chuť ďalej sa rozvíjať, lepšie pracovať. Poznám ten dobrý pocit, keď niekto ocení vašu prácu, ten je na nezaplatenie a ja vidím na konkrétnom človeku ten nárast záujmu, že môže svojim dielom prispieť k rozvoju firmy. Ľudia sú šťastnejší a s takými ľuďmi, ktorí majú radosť v očiach a úsmev na tvári sa pracuje skvele.“
Pochvala ako zdroj odvahy rásť.
Uznanie nie je len odmena. Je to spätná väzba, ktorá nám hovorí, že ideme dobrým smerom. Že máme hodnotu. A práve to ľuďom dáva odvahu pýtať sa, zapájať sa, navrhovať zlepšenia.
„Uznanie je prirodzené. Každý si vyberáme prostredie, kde nám je dobre. Chceme pracovať s ľuďmi, ktorých si vážime a rešpektujeme ich. Prejav uznania už nie je vždy taký prirodzený - nemáme to v povahe prejavovať uznanie mimo veľkých úspechov, za to, že človek robí dobre každodennú dobrú prácu. Prejav vnímavosti a uznania aj pri menších veciach je však podľa mňa veľmi dôležitý – človeku dobre padne, že je videný a podporuje to dobré vzťahy. Často sa mi tiež stalo, že ľudia si ani neuvedomovali, že sú v niečom výnimoční – pochvala im to pomohla objaviť. Preto sa mi pochvala často spája aj s odhaľovaním potenciálu. Je pre mňa aj formou vďaky,“ hovorí Jana Okresová, riaditeľka PR.
Noví zamestnanci v DeutschManne často spomínajú, že práve prístup kolegov a drobné uznania im pomohli rýchlejšie sa začleniť. Nie je to len o tom, čo vedia – ale o tom, že niekto vidí ich snahu. Mary, ktorá je v súčasnosti v DeutschManne už v riaditeľskej pozícii, spomína na to, „keď sa ma Miriam raz opýtala: 'Mary, už som Ti niekedy povedala, že som rada, že si v tejto firme?'“
(zdroj: DeutschMann)Uznanie nie je „soft skill“. Je to strategická výbava.
DeutschMann má nastavené jasné hodnoty správania a kultúry – až 15 interných smerníc sa týka práve uznania. Vnímajú ho ako nástroj motivácie, podpory aj lojality.
Súčasťou firemnej kultúry je podľa riaditeľky správy financií a fakturácie, Zuzany Sekerešovej, vysoká etika. „Vo firme máme nastavené pravidlá a hodnoty správania, podľa ktorých sa riadime a ktoré všetci dodržiavame. Tým, že všetci dodržiavame tieto etické princípy, ovplyvňujeme naše správanie a naše rozhodnutia, ale zároveň budujeme vo vzťahoch medzi sebou, s klientami aj dodávateľmi veľké porozumenie a dôveru. Myslím si, že tým, že dbáme na dobrú etiku, máme veľký predpoklad dosahovať lepšie výsledky a ďalej sa rozvíjať. Záleží nám na tom, aby ľudia dosahovali vysoké ciele a mali stúpajúce štatistiky a preto ich v tom podporujeme a zároveň vieme každú snahu a dobrý výsledok uznať, pochváliť a odmeniť.“
Svoju skúsenosť zdieľa aj Jardo Hrabovský, riaditeľ predaja. Zamestnanci, ktorí cítia uznanie, sa podľa neho nielen viac angažujú – ale aj ostávajú. „Preto je potrebné dávať uznanie, aby sme nevytvorili priestor pre iné firmy, ktoré im ho dajú a zrazu budú chcieť odísť. Uznanie v DeutschManne znamená, že daný človek dosahuje nielen produkciu, ale aj pomáha firme rásť. Niekedy to nemusí byť najproduktívnejší človek, no má nápady, ktoré sa dajú aplikovať.“ V každodennej praxi sa mu osvedčila jedna vec: „Beriem to tak, že u nás vedúci pracovník musí byť tu a musí načúvať ľuďom, počúvať ich, aby mu neušlo niečo, čo je pre toho človeka dôležité - možno niekto čaká na pochvalu a nedostane ju. Preto aj sám prebehnem firmu niekoľkokrát za deň, sledujem, čo sa deje – a keď vidím niečo pozitívne, tak to pochválim.“
Všímať si. A hovoriť to nahlas.
Pochvala nie je o tom, že sme milí. Je to o tom, že vnímame hodnotu a prácu seba, i kolegov – bez ohľadu na to, v akej pozícii pracujú. A to je základ zdravej firemnej kultúry. Dôležité pri tom je, že uznanie nie je prejavom len od nadriadeného k podriadeným, ale aj medzi zamestnancami navzájom.
„Chválim možno aj viac a aj za maličkosti, lebo podľa mňa by človek mal mať spätnú väzbu, keď robí niečo dobre. Je to príjemné – pre oboch. A zároveň signál, že na tom človeku niekomu záleží,“ uzatvára riaditeľ predaja Jardo Hrabovský.
V DeutschManne vedia, že uznanie nemusí byť veľké – ale malo by byť časté. Malo by byť úprimné, konkrétne, adresné. Malo by byť signálom: všímam si ťa. Si dôležitý. Tvoja práca má zmysel. A toto si zamestnanci prenášajú aj do súkromného života a rovnako oceňujú svojich blízkych.
V DeutschManne všetci veľmi dobre vedia, že najväčšou hodnotou firmy sú ľudia – ich rozvoj, vzájomná podpora, spolupráca a dôraz na to, aby každý svedomito robil svoju prácu. Momentálne má firma otvorené dve pozície – obchodník a disponent, na ktoré hľadá šikovných ľudí. Stačí vedieť jeden cudzí jazyk a byť pracovitý, všetko ostatné sa noví zamestnanci naučia v DeutschMann akadémii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
