KOŠICE. Ako budú vyzerať detské ihriská budúcnosti? Čo je na nich povolené a čo nie? Prečo sa zbavujeme tých starých, na ktorých vyrastali mnohé generácie?
Seminár Hravé miesto, živé mestá, priniesol v metropole východu odpovede na tieto aj na mnohé iné otázky.
Deti ako indikátor prostredia
Prítomnosť detí je zásadným ukazovateľom kvality životného priestoru. „Keď sú priestory vhodné pre pohyb detí, tak je veľká pravdepodobnosť, že je to priestor vhodný pre všetkých,“ uviedla Jana Adamková zo Studia 21.
Detské ihriská by sme preto nemali ohraničovať len na oplotený priestor s pieskoviskom a šmýkačkou, ale mali by sme na ne pozerať ako na neoddeliteľnú súčasť verejného priestoru.
To, akým spôsobom je verejný priestor dizajnovaný, buď motivuje alebo nemotivuje dieťa k pohybu a má výrazný vplyv na detský vývoj. Priestor vhodný pre všetkých je napríklad tradičné trhovisko, kde sú tovary, ovocie a zelenina uložené úplne od zeme, a tým pádom pútajú pozornosť všetkých vekových kategórií.
„Pretože uvedomme si, že trojročné dieťa má priemerne takú výšku ako dospelý človek, ktorý čupí. Jedno z mojich obľúbených miest v Košiciach je Dominikánske trhovisko, kde je dieťa automaticky v centre diania bez toho, aby ste ho museli dvíhať do výšky,“ vraví Adamková.

Prísť pešo je zdravšie
Niektoré verejné priestory nie sú primárne určené na hry detí alebo na šport, ale s pomocou malej úpravy sa na tieto účely dajú ľahko využiť. „Príkladom je kreslenie stoviek detí kriedami na chodník na Hlavnej ulici počas osláv Dňa mesta alebo atletické majstrovstvá sveta priamo pri Dóme sv. Alžbety.“
Týmto budujeme budúcu občiansku angažovanosť a spolupatričnosť detí s týmito miestami.
Okrem toho, aký je priestor pre deti atraktívny, je dôležité aj to, ako sa tam vie dieťa dostať. Rodičia často argumentujú tým, že nepôjdu s deťmi peši alebo bicyklom popri rušnej mestskej ceste pol hodiny, lebo je nekomfortné tak dlho dýchať znečistené ovzdušie. Radšej sa tam za päť minút dovezú autom.
„Na toto bol práve robený veľmi zaujímavý výskum v Bratislave, ktorý dokázal, že množstvo škodlivých častíc v ovzduší v exteriéri bolo nižšie ako vnútri auta na tom istom mieste. Pretože vonku je prirodzené prúdenie vzduchu a väčší rozptyl,“ vysvetľuje Adamková, prečo je aktívna mobilita dôležitým základom pre zdravie detí.

Bezbariérový prístup
Miloslav Jurík, výkonný riaditeľ Studio 21 priznal, že pri tvorbe ihrísk je silno ovplyvnený Škandináviou.
„Moja prvá myšlienka pri návšteve Štokholmu bola, že je tu nejako veľa ľudí na vozíčku. Štatistiky pritom hovoria, že percentuálne je ich u nás tiež rovnako, lenže na Slovensku ich nebolo toľko vidieť vonku. Prečo? Verejný priestor pre nich nebol prispôsobený, nemali toľko možností pohybovať sa, kde chceli,“ konštatuje Jurík.
Pri tvorbe moderných ihrísk preto treba dbať na to, aby ich mohli využívať aj ľudia s rôznymi druhmi znevýhodnení, fyzických aj psychických. A, samozrejme, aj dospelí ľudia s kočíkmi, rodičia, starí rodičia a starší súrodenci, ktorí sprevádzajú deti na ihrisko.

Nutná mäkká dopadová plocha
Najväčším rozdielom v ihriskách minulosti a súčasnosti je na prvý pohľad zrejmá mäkká dopadová plocha, ktorá sa nachádza prakticky pod všetkými hracími prvkami a je nariadená normami Európskej únie.
Pri každom hernom prvku musí byť stanovená aj jeho kritická výška pádu – kde sa dieťa môže dostať najvyššie a spadnúť odtiaľ. Do výšky jedného metra môže byť pod hracím prvkom aj trávnik. Nad jeden meter to už musí byť lepšie tlmiaca dopadová plocha. Napríklad kôra, drevná štiepka, plavený štrk alebo liata guma rôznej hrúbky.
„My používame dopadovú plochu playtop, ktorá má veľmi dobré tlmiace vlastnosti. Pri kritickej výške pádu 2,4 metra stačí 11-centimetrová vrstva playtopu,“ vysvetľuje Milan Černický zo Studia 21.
Dopadové plochy a materiály ihriska sú vyberané aj s ohľadom na umiestnenie ihrísk. Tie športové vo vnútroblokoch majú mäkšie povrchy, aby tlmili aj hluk nárazov pri odrážaní lôpt.
„Teoreticky je nebezpečné všetko. Prakticky sme my v detstve liezli po stromoch a železných preliezkach, a sme tu. Ale je určite dobré, ak sa časom pridali pod ihriská aj bezpečné dopadové plochy, aby si každé dieťa samo mohlo skúšať, čo ešte zvládne a čo už nie. Mne osobne na ihriskách chýbajú hry, ktoré by precvičovali aj jemnú motoriku. Ako napríklad guľky, preplietanie a podobne,“ hovorí Terézia Rosenbergerová, detská psychiatrička z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Hra s vodou
Ihriská budúcnosti sa prispôsobia aj meniacim sa klimatickým podmienkam. V horúčavách budú mať možnosť využiť aj prvky vodnej hry na schladenie sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.