V súčasnosti sa na pôde Európskej únie začína formovať nový dlhodobý rozpočet, teda podoba výdavkov a príjmov od roku 2027. Hovorí aj o eurofondoch a o tom, akým spôsobom sa ich vyplácanie pozmení alebo či sa bude objem peňazí smerujúcich do štátov Európskej únie znižovať.
Europoslankyňa ĽUBICA KARVAŠOVÁ (Progresívne Slovensko) je vo Výbore pre regionálny rozvoj. V rozhovore vysvetľuje, že eurofondy nezaniknú, ale bude sa tlačiť na ešte väčšiu podmienenosť zdrojov v súvislosti s právnym štátom. „ Je to aj vďaka politikom ako Viktor Orbán a Robert Fico. Títo politici dávajú len ďalšie dôvody a priestor k tomu, aby sa previazanie európskych zdrojov a ochrany právneho štátu posilňovalo. "
Europoslankyňa však hovorí aj to, že rozpočet na eurofondy bude radikálne nižší. „ Keď sa pozrieme na výzvy, ktorým čelíme, tak to inak nevychádza," opisuje. Preto Únia hovorí aj o nových príjmoch. Poslanec Milan Uhrík (Republika) na to v europarlamente reagoval, že Slováci sú už zaťažení infláciou a konsolidáciou dosť a ďalšie poplatky nepotrebujú. Europoslankyňa reaguje, že Únia nejde zaťažovať občanov, témou je napríklad uhlíkové clo.
V rozhovore si tiež prečítate:
- Do akých oblastí môžu ísť v blízkej budúcnosti peniaze z Únie,
- prečo budú hrať významnú úlohu prihraničné regióny,
- ako reaguje na Uhríka a jeho slovách o európskej dani,
- z čoho chce mať Únia nové príjmy.
Novinári nedávno poukázali na prerozdeľovanie eurofondov počas jednofarebnej vlády Smeru Roberta Fica na súkromné vily, kde to už od začiatku vyzerá tak, že nikdy nemali byť prístupné verejnosti. Ukazuje sa, že peniaze z Únie na nehnuteľnosti získavali ľudia s prepojením na stranu Smer a premiéra Fica. Čo táto kauza hovorí o tom, ako s eurofondmi pracujeme na Slovensku?
Faktom je, že 80 a viac percent verejných investícií na Slovensku pochádza z európskych zdrojov. Často sa stáva, že čistí prispievatelia do rozpočtu Únie otvárajú tému o tom, že európske peniaze nie sú investované tam, kde by mali byť, a nie je to efektívne. Je to aj argument na spochybňovanie efektívnosti kohéznej politiky, teda eurofondov. Hovorí sa teraz aj o tom, či kohézna politika vôbec bude v budúcnosti fungovať a ako bude vyzerať.
Tieto kauzy nám veľmi komplikujú situáciu pri presviedčaní partnerov o tom, že eurofondy majú zmysel, no aj na takýto typ káuz je potrebné poukazovať. Preto sme sa začiatkom týždňa listom obrátili na európske inštitúcie so žiadosťou vyšetriť to. V liste uvádzame, že to nie je nová vec, ale systémové nastavenie, ktoré sa objavuje paradoxne vždy, keď je Smer pri moci.
V minulosti sa rôzne typy rekreačných zariadení transformovali na hotely, ktoré z toho potom mali biznis s rôznymi welnes centrami. Komisia na to vtedy pozerala negatívne, lebo eurofondy majú ísť na rozvoj regiónu, a nie na to, aby sa nejaký konkrétny podnikateľ obohacoval a rekonštruoval si za európske peniaze chaty a domy a robil z nich hotelové zariadenia.
Súčasná situácia je však ešte horšia v tom, že už to nie sú ani hotelové zariadenia. V minulosti aspoň dokázali ubytovať hostí a prebiehal tam nejaký rozvoj cestovného ruchu, ale dnes podľa toho, čo vidíme napríklad v Sebechleboch, ide o uzavreté komplexy, miesta, ktoré nikdy nemali ambíciu slúžiť verejnému účelu ani rozvoju turizmu.
Eurofondy tiekli na súkromné vily a Fico sa nechce vzdať ruského plynu (Index newsletter) Čítajte V súčasnosti sa diskutuje o ďalšej podobe eurofondov, keďže sa na pôde Únie rozhoduje o novom viacročnom finančnom rozpočte od roku 2027, ktorý sa schvaľuje na nasledujúcich sedem rokov. Ako by mali eurofondy už o dva roky vyzerať? Budú ešte chodiť do európskych štátov peniaze na rozvoj?
Európska komisia približne pred mesiacom predložila revíziu súčasného eurofondového obdobia. Priniesla päť nových priorít, do ktorých navrhuje štátom prerozdeliť peniaze. Nie je to povinné, ale naznačuje to témy, ktoré budú relevantné pre budúce eurofondy. Ide o oblasti konkurencieschopnosti, obrany, odolnosti vodných tokov, bývanie a hraničné regióny s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Ide o nový pohľad na to, čo bude s východnou hranicou, ktorá v niektorých situáciách už nebude môcť cezhranične prosperovať.
Príkladom je Fínsko, kde lokálna ekonomika fungovala na fínsko-ruskej hranici. S tým je koniec a hľadajú tam iný model rozvoja. Na hranici s Ukrajinou by sme sa mali pozerať na to, ako jej pomôcť integrovať sa do európskeho priestoru. Súčasná vláda to nerozporuje asi ako jedinú vec, ktorá sa týka Ukrajiny. Naznačuje to tiež, kam sa budú priority či investície do eurofondov hýbať aj po roku 2027.
Únia začne splácať peniaze z plánu obnovy, chce dávať viac výdavkov na obranu. Nemôže aj z dôvodu zvýšených výdavkov vyplácanie eurofondov úplne zaniknúť?
Zaniknúť nie, ale určite bude tlak na ešte väčšiu podmienenosť zdrojov. Dôležitá bude prepojenosť s právnym štátom. Je to aj vďaka politikom ako Viktor Orbán, ale aj Robert Fico. Títo politici dávajú len ďalšie dôvody a priestor k tomu, aby sa previazanie európskych zdrojov a ochrany právneho štátu posilňovalo.
Rozpočet na eurofondy však bude radikálne nižší. Keď sa pozrieme na výzvy, ktorým čelíme, tak to inak nevychádza. Splátky plánu obnovy tvoria 20 percent európskeho ročného rozpočtu. Je to veľká časť zdrojov. Musíme sa preto pozrieť aj na to, či vieme zdroje a nové príjmy prinášať do Únie. Hovoríme o nových vlastných zdrojoch.
Slovensko a eurofondy
- Slovensko je stále čistým príjemcom platieb z európskeho rozpočtu. V rámci kohéznej politiky Európskej únie, ktorá sa snaží o znižovanie rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi, teda krajina čerpá viac, než do systému odvádza.
- Podľa kumulatívnych údajov zo štúdie INESS získalo Slovensko z rozpočtov EÚ počas svojho členstva 37 miliárd eur, pričom odviedlo iba 11,5 miliardy eur.
Počas posledného plenárneho zasadnutia v Štrasburgu k tejto téme vystúpil aj europoslanec Milan Uhrík (Republika). V súvislosti s novými príjmami do rozpočtu Európskej únie hovoril o európskej dani a reagoval, že ľudia novú daň platiť nechcú, lebo už teraz sú finančne zaťažení, na Slovensku sa konsoliduje, je tu transakčná daň, inflácia. Môžete na neho zareagovať a vysvetliť, čo má byť „európska daň"?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
