PEREČÍN. Je piatok dopoludnia. Na trhovisko v zakarpatskom Perečíne natrafíte pri vstupe do mesta v smere od slovenskej hranice. Nie je tam veľa predávajúcich ani zákazníkov. Trhovníci na pultoch ponúkajú čerstvú zeleninu, zaváraniny aj veľké balenia cestovín.
O niečo ďalej si možno v unimobunkách kúpiť dievčenské šaty na prvé sväté prijímanie, o pár metrov ponúkajú maskáčové vojenské oblečenie a obuv. Útočnú ruskú vojnu cítiť aj v tomto meste na okraji západnej časti Ukrajiny.
Miestni sú zhovorčiví. Slovensky rozumejú, vedia sa ňou aj dohovoriť. „Perečín sa mení. Prišlo k nám veľa nových ľudí. Majú inú mentalitu, takú tvrdšiu, veď sú z východu,“ hovorí žena v stredných rokoch, ktorá sa predstaví ako Svetlana.
Perečín sa tak ako susedný Užhorod stal v posledných troch rokoch domovom ľudí utekajúcich pred vojnou z východnej časti Ukrajiny. Približne 7,5-tisícové mestečko má dnes má vyše 9-tisíc obyvateľov. Roky doplácalo na svoju polohu.
Trh v Perečíne. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Mesto blízko hranice
Perečín leží v tesnej blízkosti slovenskej hranice. Od hraničného priechodu Ubľa je to desať kilometrov, od Vyšného Nemeckého 26. Mnohí odišli za prácou zahraničia, k nám na susedné Slovensko, ďalší do Česka, Rakúska či Nemecka.
„Práce bolo v Perečíne dosť za Sovietskeho zväzu, boli sme priemyselným centrom,“ hovorí niekoľkonásobný perečínsky primátor Ivan Pohoriljak.
Zbrojárstvo zastupovala výroba matíc do rakiet, pracovalo v ňom 1 500 ľudí. Ďalším tisíc zamestnancom dával prácu miestny chemický závod. Výrobňa muštu a vína zamestnávala okolo 500 ľudí. Dnes už tieto fabriky s výnimkou chemického závodu nefungujú.
„Teraz sa všetko zmenilo, ako my hovoríme, z nohy na hlavu sa otočilo. Vojna nám však dala impulz k rozvoju,“ vraví Pohoriljak, ktorý má aj slovenské korene. Jeho otec bol Rusnák, pochádzal z obce Zboj v Národnom parku Poloniny v Sninskom okrese.
Do novovytvoreného perečínskeho priemyselného parku sa z Kramatorska nasťahoval silný investor – spoločnosť vyrábajúca veterné turbíny. S ním prišli aj pracovníci. Zatiaľ je to podľa primátora 2 000 zamestnancov, ďalších 1 500 ešte má prísť.
Firma v parku vyrába lopaty na turbíny. Predtým ich dovážala z Číny, teraz ich začala produkovať doma na Ukrajine.
O novom investorovi v Perečíne sa dočítate aj na bilbordoch. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Prídu ľudia zo Slovenska?
Primátor vraví, že záujem o usídlenie sa v Perečíne majú ďalší strategickí investori. Z akého odvetvia, nespresňuje. Podľa neho však pôjde o subdodávateľské firmy prislúchajúce k fabrike na výrobu veterných turbín.
To, že je Perečín na firmy pripravený, je vec niekoľkých rokov. Pohoriljak opisuje, že v roku 2018 kreovali nový územný plán mesta. Nevyužívanú zónu sa rozhodli predpripraviť na priemyselný park. Prešlo pár rokov, začala sa vojna a prišli prví záujemcovia.
Deti z mŕtveho mesta žijú pri slovenskej hranici. Prichýlil ich Krčméryho domov Čítajte Podľa primátora príchod silného investora automaticky neznamená, že sa domov vracajú ľudia pracujúci na Západe. Ale myslí si, že príde aj to, keď sa skončí vojna.
„Aktuálne tu vo fabrike zarábajú okolo tisíc eur. Nedávno sme na porade hovorili o tom, či nepotiahneme ľudí zo Slovenska k nám, že im ponúkneme prácu. Sme na okraji Ukrajiny, ale verím, že z Perečína sa stane centrum strojárskeho priemyslu východnej Európy.“
Fakty už teraz hovoria jasnou rečou. V meste žije o dvetisíc ľudí viac, v perečínskej hromade, teda ukrajinskom administratívnom celku, ktorý tvoria okrem Perečína štyri ďalšie okolité dediny, ich počet poskočil z 12 600 na takmer 15-tisíc.
Pod kalváriou vzniká nová moderná štvrť. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Severská architektúra pod kalváriou
S nárastom obyvateľov v meste vyvstala aj otázka, kde a ako ich ubytovať. Prichádzame do časti Perečína, odkiaľ vidieť miestnu kalváriu. Pod ňou vyrastá nová štvrť. Stavia ju súkromný investor. Cesty ešte chýbajú, chodíme po blate, po okrajoch ho lemuje stavebný materiál.
V prvej etape, ktorej výstavba aktuálne beží, vznikne 126 bytov pre 360 osôb. Ide o nízku radovú zástavbu v severskom štýle. Fasáda je tmavá, oživujú ju drevené dosky. Na každom poschodí sú vo vchode dva byty: dvojizbový a 1,5-izbový. Sú plne vybavené, nechýba sanita, kuchynská linka, gauč, jedálenský stôl, manželská posteľ a elektrické ohrievače.
Za projekt zodpovedá Tatiana Savčenko, ktorá pochádza z východnej Ukrajiny. V Bachmute pracovala ako námestníčka primátora, posledné dva roky zastávala rovnakú funkciu v Kramatorsku.
Skúsenosti s podobnými stavebnými projektmi tak má bohaté. Víta nás v peknej unimobunke na kraji staveniska, v ktorej si môžu záujemcovia pozrieť maketu obytného komplexu a dozvedieť sa o ňom ďalšie podrobnosti.
„Prišla vojna, odišla som sem. Dali mi možnosť pracovať a zabezpečovať infraštruktúru,“ vraví Savčenko.
Mesto do projektu vložilo svoje pozemky. Podľa Savčenko ich developerovi prenajalo na polstoročie za symbolickú sumu.
Vysvetľuje, že investor stavil na modelové domy, ktoré možno postaviť veľmi rýchlo. Prvú etapu podľa jej slov vybudoval za štyri mesiace.
Podľa Savčenko ide o cenovo dostupné nájomné byty. Výrobca veterných turbín dokonca dáva zamestnancom príspevok 10-tisíc hrivien na ubytovanie.
„Chceme, aby sa tu cítili čo najlepšie. Plánujeme pre nich kompletnú infraštruktúru od ubytovania až po školy a škôlky. Teraz sú ubytovaní rôzne v Užhorode, v Perečíne a v okolitých dedinách."
Keď sa pýtame na stavebný ruch, ktorý vidíme cez úzku cestu, Tatiana vraví, že ide o ďalší projekt iného súkromného investora.
Tatiana Savčenko prišla z východnej Ukrajiny. V Perečíne zodpovedá za výstavbu na mestských pozemkoch. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Storočná škola v rekonštrukcii
Pohoriljak potvrdzuje, že nejde o jediný bytový projekt. V blízkej obci Simer, spadajúcej do perečínskej hromady, plánujú výstavbu pre ďalších 7 500 ľudí. Ozrejmuje, že popri pracovných miestach sa rozvíja školstvo, medicína či podnikanie.
Popri hlavnej ceste na Užhorod stojí stará základná škola. Postavili ju v roku 1928 za čias prvej Československej republiky, keď bolo Zakarpatsko jej súčasťou. Svedčia o tom aj pamätné tabule na jej priečelí odkazujúce na Štefánika a Masaryka.
Starú nehnuteľnosť prerábajú. Menia okná za plastové, robotníci rekonštruujú interiér. „Nebola využívaná. Prenajali sme ju kramatorskej škole, ktorá sa pustila do stavebných úprav. Prídu sa sem učiť deti z východu,“ vraví primátor.
Popri nej otvoria materskú škôlku. V pláne je sprevádzkovať v meste aj veľkú medzinárodnú školu pre 850 žiakov. Termín otvorenia je september 2026.
Dva hrnce a 50-tisíc konzerv. Vyrába vojnové sviece, nad voskom myslí na brata na fronte Čítajte Firma z Krompách
Nielen ukrajinské firmy majú záujem o spoluprácu s Perečínom. Odborný poradca Komisára pre práva detí z Ukrajiny Eduard Buraš, ktorý k nášmu východnému susedovi chodí od začiatku vojny pravidelne, prišiel s ponukou pre primátora. Roky sa spolu poznajú, pracovali na cezhraničnom projekte.
Buraš vraví, že získať možnosť ponúkať svoje výrobky pre stavebný a energetický priemysel chce v Perečíne firma z Krompách. „Chce si tu nájsť strategického partnera, s ktorým by sa mohla zúčastniť tendrov v oblasti energetiky v rámci plánu obnovy Ukrajiny.“
Buraš hodnotí, že Ukrajina dokázala z ruskej invázie napriek jej negatívnym dopadom aj vyťažiť. Najmä mestá a obce na západe krajiny podľa neho dostali šancu čerpať peniaze z programov cezhraničnej spolupráce.
Buraš s primátorom Perečína (vpravo). (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Takým je aj projekt Zdravá budúcnosť v rámci cezhraničného programu Interreg, ktorý spája mestá Perečín a Sobrance. Kým ukrajinské mesto zo získaných peňazí zafinancuje rekonštrukciu detského oddelenia, sobranská nemocnica si z nich nechá vypracovať projektovú dokumentáciu pre pôvodnú budovu nemocnice z roku 1948, v ktorej vznikne centrum sociálno-zdravotných služieb.
Buraš zároveň dáva ako príklad susedný Užhorod, kde sa vo veľkom stavia, vznikajú nové obytné štvrte a záujem o výstavbu tam majú už aj slovenskí investori, ktorých sprevádzal počas nedávnej pracovnej cesty.
Sherwood, Užhorodské veže či Maverick. To sú názvy niektorých rozbehnutých developerských projektov v Užhorode. Mesto je posiate bilbordmi s informáciami o nových obytných komplexoch. Ide o investície súkromných developerov.
V rôznych lokalitách vytŕčajú do výšky žeriavy, pri nich stoja stavebné mechanizmy. Vo viacerých častiach mesta zase možno nájsť plochy pripravené na výstavbu. Užhorod sa totiž nafúkol z pôvodných 110-tisíc obyvateľov na vyše 160-tisíc. Byty sú tam aktuálne drahšie ako v Kyjeve.
Užhorod zažíva stavebný a podnikateľský boom. No matky za synmi plačú aj tu Čítajte Srdce, kríž a vojna
Centrum Perečína tvorí malý parčík so sochou poštára Fedora Feketu. Traduje sa o ňom, že nosil poštu pešo z Užhorodu do 30 kilometrov vzdialenej obce Turie Remety.
Vedľa sochy je umiestnený malý fotopoint - srdce s názvom Perečín. Stretávame pri ňom mladé dievčatá, pozerajú sa do mobilov a smejú sa. Sú miestne. Keď sa ich pýtame na to, či a ako sa mení ich rodné mesto, pokrčia ramenami. A opäť sa venujú svojim mobilom.
Náš rozhovor začuje staršia pani prechádzajúca okolo. Pristaví sa a hovorí, že Perečín si zaslúžil rozvoj a teší sa z toho, ale „nie za takú cenu, akú platí naša krajina," dopĺňa. Mávne rukou a odchádza popri miestnom kríži na námestí.
Centrálny kríž na námestí v Perečíne. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
