BRUSEL. Súčasná situácia medzi Ukrajinou a Ruskom jasne ukazuje, kto je agresorom a kto zdržiava možnosť sadnúť si za rokovací stôl a hovoriť o zložení zbraní, konštatuje poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH).
V Bruseli sme sa s ňou zhovárali o vyjednávaní mieru, či môže prísť Slovensko kvôli proruským názorom súčasnej vlády Roberta Fica (Smer) o eurofondy, ale aj o tom, ako môžu reálne smerovať peniaze z Európskej únie viac do regiónov.
Podľa Lexmann je jasné, že Rusko je agresorom a článkom, ktorý predlžuje vojnu na Ukrajine. Na otázku, či to podľa nej ľudia na Slovensku naozaj pochopili, odpovedala, že človek ochotný hľadať pravdu by mal dnes situáciu jasne čítať.
„Prišlo sa s jasnou ponukou do Moskvy o zložení zbraní a sadnutí si za rokovací stôl. Odpoveďou bolo najprv ticho alebo neformálna odpoveď, že sa Rusku teraz darí získavať ešte viac území a nevyhovuje im zloženie zbraní.“
Každý, kto je ochotný počúvať, teraz podľa Lexmann pochopí, že loptička je na strane Moskvy a môže zabezpečiť, aby došlo k mierovým dohodám.
Vyjednávanie prímeria
Po rozhovore s europoslankyňou Lexmann spolu v utorok telefonovali prezident Spojených štátov Donald Trump a Vladimír Putin.
Pri návrhu na úplné 30-dňové prímerie, s ktorým už Ukrajina súhlasila, si Moskva kladie podmienky. Kremeľ ho podmieňuje zastavením všetkej zahraničnej vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj zastavením poskytovania vojenských spravodajských informácií.
Trump po telefonáte s Putinom už volal aj so Zelenským. Zaznel návrh na ukončenie vzájomných útokov na energetickú a inú civilnú infraštruktúru. Zelenskyj informoval, že tento krok podporil. Ukrajina podľa Zelenského prijala aj návrh americkej strany na bezpodmienečné prímerie na frontovej línii.
Lexmann: Vláda opäť straší
Na pôde Európskej únie prebieha aj debata o tom, že by vojaci vyslaní z Európskej únie či tretích krajín pomáhali dohliadať na mier na Ukrajine, ak by došlo k mierovým rokovaniam.
„Minské dohody boli viackrát porušené aj zo strany Moskvy. Tieto dohody neviedli k ničomu. Boli na stole, no hneď skončili. Následne pred troma rokmi prišla tá najhoršia agresia, napadnutie Ukrajiny,“ vysvetľuje europoslankyňa.
Dohľad nad mierom však má byť podľa nej na dobrovoľnosti krajín. Zapoja sa len tie, ktoré budú chcieť. „Dobrovoľne sa dohodnú, že budú súčasťou týchto mierových jednotiek na Ukrajine,“ zdôraznila Lexmann.
„Opäť ma mrzí, že niektorí vládni predstavitelia strašia tým, že by slovenskí muži museli narukovať, aby boli súčasťou mierových misií na Ukrajine. Nie je to tak. Slovenská republika sa prípadne sama rozhodne, že ak nechce byť súčasťou, tak nebude,“ povedala.
Opodstatnené obavy
Jedna zo slovenských europoslankýň Lucia Yar nedávno v rozhovore pre Korzár hovorila aj o tom, ako sa jej žiaci na prešovskom gymnáziu pýtali, či si majú skontrolovať platnosť pasu a prípadne si ho predĺžiť.
Ľudia na Slovensku zvažujú aj to, či je dobrý nápad napríklad kúpa nehnuteľností. Obávajú sa totiž, že by sa mohol vojnový konflikt presunúť aj na Slovensko, najmä v súvislosti so zvolením Trumpa a jeho nepredvídateľných vyjadrení či krokov.
Lexmann sa vyjadrila, že je namieste mať obavy, keď je vojna na slovenských hraniciach. Na druhej strane však podľa nej treba urobiť všetko pre to, aby sme tieto obavy vylúčili.
„A to tak, že sa proti tomu budeme jasne chrániť, napríklad aj tým, že Slovensko bude súčasťou krajín, ktoré sa snažia viac investovať do obrany. Zvýšenie našej obranyschopnosti je hlavne na to, aby odradilo akýkoľvek útok.“
Rusko tak bude podľa nej jasne informované, že žiadne rozširovanie vojny za európske hranice neprichádza do úvahy. „Je veľmi dôležité vyslať tento signál,“ povedala.
Dôležitá je podľa nej najmä jednota v Európskej únii. „Môžeme byť kritickí, ale musí to byť konštruktívna kritika. Nie taká, že Slovensko si bude kaziť vzťahy so všetkými susedmi, Bruselom a s možnými spojencami. Musíme sa správať tak, aby nás brali ako dôveryhodného partnera.“
Mohol by sa podľa nej konflikt potenciálne rozšíriť na Slovensko a či pobaltské štáty? Lexmann hovorí, že je to určite niečo, o čom sa v Moskve hovorí. „Vieme to aj z rôznych vojenských doktrín, v podstate sa tým netaja. Obavy by však ľudia nemuseli mať, pretože stále sme súčasťou NATO a Európskej únie.“

Pozastavenie eurofondov nie je témou dňa
Ľudia na námestiach po celom Slovensku sa v súčasnosti zhromažďujú aj preto, aby dali jasne najavo, že Slovensko patrí do Európskej únie a NATO.
Na posledných protestoch pred dvoma týždňami sa spomínali napríklad vyjadrenia europoslanca Erika Kaliňáka (Smer) o tom, že lepším susedom ako Ukrajina by bolo Rusko.
V Európskom parlamente si europoslanci z iných krajín tieto vyjadrenia všímajú, registrujú aj kroky premiéra Roberta Fica, napríklad to, že ide na návštevu do Moskvy za Putinom.
Europoslankyňa Yar hovorila aj o tom, že sa jej na Fica pýtajú kolegovia v europarlamente každý deň. Vysvetľuje im, že Slovensko nie je len Fico, no hovorila aj o tom, že takouto politikou môže dôjsť aj k tomu, že nás napríklad odstrihnú od eurofondov alebo Slovensku dajú sankcie podobne ako Maďarsku.
Podľa Lexmann sa na pôde Európskej únie nehovorí o tom, že by malo mať Slovensko pozastavené eurofondy a nie je to témou dňa.
V europarlamente skôr riešia, že by eurofondy mali ísť rovno do regiónov a ich prerozdeľovanie by nemalo súvisieť s politikou, ktorú vytvára vláda daného štátu.

Dobrý príklad Poľsko
Aj Lexmann hovorí o tom, že s čerpaním eurofondov je u nás dlhodobo problém.
Obrátila sa na to pozornosť aj v súčasnosti pri výmene ministra Richarda Rašiho za doteraz rebelujúceho poslanca Hlasu Samuela Migaľa. Novým štátnym tajomníkom na MIRRI sa stal jeho kolega z rebelujúcej skupiny Radomír Šalitroš.
V rozhovore pre SME Šalitroš povedal, že by chcel čerpanie eurofondov maximálne zefektívniť. „Chceme sa inšpirovať modelom, ktorý majú v Poľsku, kde decentralizovali čerpanie eurofondov až na úroveň obce,“ povedal.
Aj Lexmann spomína pri čerpaní eurofondov ako dobrý príklad Poľsko alebo Rumunsko. „Keď sa presunie veľká časť eurofondov do regiónov, sami si to spracujú, sami vytvoria výzvy, projekty skontrolujú.“
Na Slovensku stále výzvy vyhlasuje štát, peniaze idú z Bratislavy a odtiaľ by malo byť ich využitie na jednotlivé projekty aj kontrolované. „No v Bratislave na ministerstvách sa to veľmi dlho zdržuje, je tu veľká byrokracia, neporovnateľne väčšia ako v iných krajinách. Sami sme si to vymysleli,“ upozorňuje Lexmann.

Len fiktívne presunutie
Požiadavky z Bruselu sú u nás podľa nej rozšírené o ďalšie nezmyselné protichodné požiadavky. Fiktívne sme aj presunuli časť financií do regiónov, ale stále výzvy a byrokratická mašinéria funguje v Bratislave, regióny sú od toho závislé.
„Dokonca sa niekde ukazuje, že ak idú peniaze cez regióny, investované je celé euro, no keď to ide cez ministerstvá, dostane sa tam len polovica z toho. Byrokracia zožerie polovicu investícií tým, že sa tam zdržujú peniaze a predražuje sa to.“
Europoslanci by chceli zabezpečiť, aby bola legislatívne uchopená povinnosť peniaze naozaj presunúť rovno do regiónov.
„Chceme vládu obísť tým, aby Európska únia zaviazala štáty, že časť peňazí musia presunúť do regiónov.“ Eurofondy čerpáme na Slovensku 20 rokov, približne od vstupu Slovenska do Únie. Ich hlavným cieľom je vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi.
„Nám sa však stalo, že rozdiel medzi najbohatším a najchudobnejším regiónom na Slovensku sa strojnásobil. Absolútne sme nesplnili hlavný cieľ, na čo európske prostriedky majú slúžiť a to je veľký problém,“ dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.