Spisovateľka, učiteľka a výskumníčka, ktorá sa viac ako 30 rokov venuje rozvoju čítania u detí, HANNAH SCHNEEWIND navštívila metropolu východu, aby diskutovala s učiteľmi o tom, ako pomôcť deťom zamilovať si čítanie. Čítanie papierových kníh zlepšuje funkcie mozgu, empatické myslenie, zaspávanie, rozširuje slovnú zásobu a znižuje stres. Miesto kníh však častejšie vytláčajú blikajúce obrazovky.
Hannah Schneewind pre denník Korzár porozprávala o tom, prečo sú klasické knihy stále dôležité, ako motivovať deti k čítaniu a dokedy by im rodičia mali večer čítať knihy.
„Ak človek číta text online, jeho pozornosť sa znižuje oveľa rýchlejšie, ako keď číta rovnaký text v klasickej knihe. Z knihy porozumie väčšiemu množstvu súvislostí. Pri obrazovke sa jednoducho nevieme až tak sústrediť, mozog nám stále ponúka rôzne vyrušenia, rozmýšľame nad inými vecami a stránkami, na ktoré si môžeme kliknúť. A aj keď od online textu neodídeme hneď, myšlienkami sme inde,“ radí.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké sú rozdiely medzi deťmi v USA a na Slovensku,
- akú úlohu zohráva vzťah žiaka a učiteľa pri čítaní,
- kedy dieťaťu zakázať čítať nejakú knihu,
- či sa dá priviesť k čítaniu aj dospelý, ktorý nečítal.
Na Slovensku ste druhýkrát v živote, opäť na pozvanie občianskeho združenia Krajina čitateľov. Čo vás tu prekvapilo?
Že máte naozaj výborné koláče a zákusky. Ale skôr je zaujímavé vidieť, aké v podstate rovnaké sú mnohé veci v školách. Deti sú deti a rovnako sa im nechce čítať v Amerike ako tu. Viete, 15 rokov som učila na základnej škole, ďalších 15 pracujem s učiteľmi v ich triedach a je to úžasná práca, kdekoľvek na svete ste. Je to tá najlepšia práca na svete.
Nie je paradox, že v dobe, keď je množstvo literatúry každého žánru a teda každý si môže vybrať, čo ho zaujme, čítame menej? Aspoň slovenské deti čítajú knihy menej ako kedysi. Čím to môže byť?
Myslím si, že je veľa dôvodov, prečo deti nečítajú tak veľa ako kedysi. Bohužiaľ, aj v škole sa niekedy naučia, ako nemať rád čítanie. Pretože tam musia často čítať presne určené texty a potom odpovedať na presne určené otázky. Potom si začnú myslieť, že toto je čítanie.
Ale keď si deti budú môcť samy vyberať knihy, ktoré si chcú prečítať, budú to vnímať ináč. U nás majú deti aj triedne knižnice – poličky s knihami, ktoré si kedykoľvek môžu vybrať, čítať v triede alebo si ich požičať domov. Sú tam smiešne knihy, grafické novely, komiksy, náučné knihy, fikcie pre deti, encyklopédie primerané veku, obrázkové knihy...
Ďalším špecifikom, ktoré odrádza od čítania kníh je to, koľko veľa času trávia deti so svojimi telefónmi a počítačmi.
Deťom sa povinné čítanie zdá nudné. (zdroj: Adobe Stock)Je čítanie kníh hodnotnejšie a dôležitejšie ako čítanie napríklad internetových správ a článkov online? Alebo je to jedno a najdôležitejšie je, nech len dieťa niečo číta?
Veľa výskumov ukazuje, že ak človek číta text online, jeho pozornosť sa znižuje oveľa rýchlejšie, ako keď číta rovnaký text v klasickej knihe. Z knihy porozumie väčšiemu množstvu súvislostí.
Pri obrazovke sa jednoducho nevieme až tak sústrediť, mozog nám stále ponúka rôzne vyrušenia, rozmýšľame nad inými vecami a stránkami, na ktoré si môžeme kliknúť. A aj keď od online textu neodídeme hneď, myšlienkami sme inde. Mali by sme naučiť deti, ako lepšie čítať online text, pretože buďme realisti – ony budú celý život pracovať s elektronickými zariadeniami.
A čo hovoríte na elektronické čítačky kníh?
Keď čítam papierovú knihu, je pre mňa ľahšie zastaviť sa, porozmýšľať, čo som prečítala a možno si urobiť poznámky. Pri elektronických knihách máme tendenciu pokračovať v čítaní, aj keby sme potrebovali na chvíľu prestávku, takže nám unikajú rôzne súvislosti, ktoré nestihneme spracovať.
Ale nemusí to tak byť. Stačí, ak naučíme deti, že aj po dvoch stranách elektronickej knihy sa treba zastaviť a porozmýšľať o tom, čo som čítal a čo som sa z toho naučil. Každý spôsob čítania sa dá vylepšiť.
Vo svojej knihe Trusting Readers hovoríte, že základom pre rozvoj čitateľstva je dôvera. Myslíte dôveru v koho alebo v čo?
Učitelia často odpovedia, že dávajú žiakom čítať rovnaké texty a kladú im rovnaké otázky, pretože potrebujú mať zaznamenané, že konkrétne toto predpísané učivo urobili. Ale ak by viac dôverovali žiakom, nechali by im voľnejšiu ruku vo výbere toho, čo chcú čítať, vtedy by aj žiaci čítali s väčším porozumením.
Platí to aj naopak – žiak musí dôverovať svojmu učiteľovi. Dnes som pracovala so šiestakmi a povedala som im, že je to ok, že mi pokojne môžu povedať, že neznášajú čítanie. Boli dosť prekvapení. Ale človek môže neznášať čítanie a predsa mať rád niektoré knihy. Aj žiaci často povedia, že neznášajú čítanie v škole, lebo je to nudné, no milujú čítanie Dogmana (fantasy komiks). Bez obojstrannej dôvery sa ťažko buduje vzťah k čítaniu.
Na Slovensku majú žiaci aj teraz povinné čítanie, ktoré často obsahuje síce literárne dôležité diela, ale zväčša sú to knihy, ktoré pochádzajú doslova z iného storočia a riešia témy, ktoré dnes už ťažko chápeme...
V USA to nie je takto plošne. V niektorých školách čítajú žiaci rovnakú povinnú literatúru, ale väčšina škôl to už takto nemá. Deti si môžu vybrať z triednej knižnice, čo chcú čítať. Pritom v jednej takejto knižnici v triede je okolo 500 kníh, primeraných veku. Každý si číta to svoje a učiteľ ich len usmerňuje, aby porozumeli tomu, čo čítajú a aby čítali plynule.
Dnešná detská a mládežnícka literatúra je vlastne neprehľadná zmes dobrodružstiev a nápadov. (zdroj: ilustračné - FOTOLIA)Znamená to, že učiteľ musí mať prečítaných všetkých 500 kníh z triednej knižnice, aby mohol diskutovať s každým žiakom o jeho knihe osobitne?
Našťastie nie. Stačí, keď sa učiteľ opýta žiaka: „Povedz mi, čo sa deje v tvojom príbehu“. Podľa odpovede už vidí, či tomu žiak rozumie alebo nie. Keď žiak začne habkať – nó, je tam taký chlapík, ktorý niekde išiel... Učiteľ vidí, že sa treba vrátiť na začiatok a spolu so žiakom si to prečítať po častiach. Zrazu sa aj v žiakovi niečo prebudí, pochopí súvislosti a už sa nevie dočkať, kedy si to bude čítať ďalej. Ale vo svojej práci odporúčam učiteľom, aby vo všeobecnosti čítali veľa kníh určených pre deti.
Ste koučka čitateľskej gramotnosti pre školy v USA. Také povolanie u nás neexistuje. Čo je vlastne náplňou vašej práce?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
